Lepšia alternatíva ako EÚ pre Slovensko zatiaľ neexistuje, hovorí analytik. Varuje, že aj vo Veľkej Británii ľudia podľahli dezinformáciám. Slovensko by zrejme v prípade referenda postihla ešte horšia kampaň. Politológ si zas myslí, že vláda nepotrebuje referendum a z Únie vystúpi aj hlasovaním v parlamente.
Poslanec Smeru Tibor Gašpar vyvolal diskusiu svojím výrokom, že treba byť pripravený aj na situáciu, že budeme uvažovať o odchode z Európskej únie.
Nespresnil, aká reálna je takáto situácia ani to, čo by jej malo predchádzať.
Po tom, čo sa na neho spustila vlna kritiky aj zo strany koaličného Hlasu, sa ozvala europoslankyňa Monika Beňová a Gašparove myšlienkové pochody rozvinula.
Tvrdí, že Gašpar len veľmi trefne skonštatoval, v akom stave sa nachádza Únia.
Odborník na Európsku úniu a politológ Radovan Geist hovorí, že Únia rieši krízy, ktorými prechádza. Časom sa niektoré riešenia podľa neho ukázali ako úspešné, niektoré menej a musí hľadať nové.
„V každom prípade z pohľadu Slovenska stále neexistuje žiadna iná lepšia alternatíva,“ konštatuje.
Dodáva, že problémy, ktoré Slovensko momentálne má, by muselo riešiť bez ohľadu na to, či je členom Únie. Spolu s ďalšími štátmi v Únii je to však ľahšie.
Podľa Geista Beňová v statuse niekoľkokrát krivdí európskemu spoločenstvu.
Tvrdí napríklad, že kým USA a Čína robia veľké a dôležité rozhodnutia, EÚ sa venuje viečkam na plastových fľašiach.
„To sú úplné nezmysly, ktoré kedysi zaznievali na okraji politického spektra, u extrémistov, ale zvykli sme si, že ich šíria aj strany ako Smer,“ hovorí odborník.
Poukazuje na to, že Únia rieši aj zásadné otázky ako zabezpečiť energetickú samostatnosť, obranu európskeho kontinentu či ako reformovať ekonomiku tak, aby naše podniky boli konkurencieschopné.
Zároveň zdôrazňuje, že Únia nie je federácia s rozpočtom 20 percent HDP, kde sú prijímané rozhodnutia väčšinou. Jeden štát totiž môže veľké zákony blokovať.
„Strana Moniky Beňovej posledné roky protestovala a blokovala prenos väčších kompetencií na Európsku úniu. Jej vlastná strana je spoluzodpovedná za to, že EÚ je v stave medzi zväzkom štátov a jednotným celkom,“ dodáva Geist.
Politológ Tomáš Jahelka z Trnavskej univerzity dodáva, že vláda predvádza kolaborantskú politiku.
„Spája sa s nepriateľmi Slovenska, predovšetkým s Ruskom, ktoré oficiálne pokladá Slovensko za nie priateľský štát a Rusko uskutočňuje aj reálne nepriateľské kroky voči Slovensku,“ dodáva.
Pokračuje, že kabinet Roberta Fica zrádza geopolitické, strategické a životné ciele a záujmy Slovenskej republiky, ktorými sú pevné členstvo v EÚ a NATO.
Podľa Jahelku vláda odovzdáva štát do rúk ruských spravodajských služieb. „Môžeme to v plnom zmysle označiť za kolaboráciu a vlastizradu,“ dodáva Jahelka.
Analytik Geist sa vyjadril aj k tomu, či je možný rozpad Únie. Hovorí, že rovnako reálne je aj to, že Únia vyrieši problémy, posilní ju to a priblíži sa k európskej federácii.
Je tu aj možnosť, že vznikne spoločenstvo, ktoré bude užšie spolupracovať a Slovensko tam pri tomto kurze politiky nebude patriť.
Geist poukazuje aj na to, že sa môže stať, že v najbližších rokoch naozaj bude vyhlásené referendum o vystúpení z EÚ.
„Vôbec to nevylučujem, pretože sa ukazuje, že ľudia okolo Roberta Fica sú ochotní obetovať veľa za to, aby ostali pri moci,“ myslí si analytik.
Poukazuje, že podobne to bolo aj vo Veľkej Británii, kde nehovorili hneď od začiatku o vystúpení, no nakoniec to k nemu viedlo.
„Na začiatku to bolo volanie extrémistickej časti britskej politickej scény a postupne to prebrala veľká politická strana ako súčasť svojho programu,“ hovorí Geist s tým, že pre britskú ekonomiku to malo negatívne účinky.
Myslí si, že na Slovensku by sa celý odchod mohol udiať rýchlejšie, pretože Únii by na našich spoločných vzťahoch nezáležalo tak, ako jej záležalo na Spojenom kráľovstve.
Varuje, že ak by k takému referendu došlo, kampaň by bola plná hoaxov a dezinformácií. Už teraz to tak býva pred každými voľbami.
Spomína napríklad dezinformáciu, ktorú pred eurovoľbami šírili kandidáti Hlasu, že Únia vezme autá 1,6 milióna Slovákom.
„Odchod z Európskej únie nedáva racionálny zmysel pre Slovensko, takže jediný spôsob, ako o tom presvedčiť ľudí, bude kŕmenie dezinformáciami,“ dodáva politológ.
Jahelka má však na referendum iný názor. Domnieva sa, že vládna moc sa s ním nebude obťažovať.
Vystúpi podľa neho z EÚ aj NATO prostým hlasovaním v parlamente. „Na Slovensku sa v súčasnosti buduje autoritatívny režim, ktorý, ak by sa aj obťažoval vyhlásiť referendum, tak výsledok by bol vopred jasný,“ varuje odborník.
„Po najbližších parlamentných voľbách, ktoré môžu byť veľmi ľahko zmanipulované, môže Fico získať ústavnú väčšinu a naplno nastoliť autoritatívny režim,“ dodáva Jahelka.
Pre vstup Slovenska do EÚ bolo potrebné referendum, ktoré sa uskutočnilo v roku 2003. Bolo historicky jediné úspešné.
V roku 2019 bola strana ĽSNS Mariana Kotlebu prvá, ktorá začala robiť konkrétne kroky pre vystúpenie z EÚ.
Vylepili bilbordy a ešte v roku 2016 spustili petíciu na zber podpisov, na základe ktorých by vyhlásili referendum. Potrebných je 350-tisíc.
Momentálne nie je jasné, v akom stave je petícia.
Tému referenda otvoril aj Rudolf Huliak po vzniku poslednej vlády Roberta Fica. Vyhlásil, že v rámci SNS budú iniciovať referendum o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO.
Huliak medzitým z klubu SNS odišiel a k téme Únie sa doteraz nevrátil. Šéf SNS Andrej Danko tvrdí, že nespochybňuje členstvo Slovenska v Únii.
Vyjadril sa aj šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok. Zopakoval, že životný priestor Slovenska je EÚ.
„Odmietame akékoľvek úvahy a diskusie o prípadnom odchode z EÚ alebo NATO. Zostáva stále platné vyhlásenie troch najvyšších ústavných činiteľov, ktoré zdôrazňuje členstvo v EÚ a NATO. Nič sa na tom meniť nebude,“ dodal predseda Hlasu.
Robert Fico rokoval v Bruseli o plyne. Pozrite sa, s akými výsledkami sa vrátil:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
