Tieto štatistiky sleduje aj štát a vysoké školy ich musia vylepšiť.
Hovoríme o efektivite štúdia – teda, aký je podiel študentov, ktorí končia už počas prvého ročníka alebo po ňom.
Problém je to z hľadiska verejných financií - nie je efektívne platiť štúdium niekomu, kto ho nedokončí.
Najviac odídencov prvákov má podľa štatistík z rok 2022 univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, takmer 27 percent z prijatých študentov.
Ďalších 5 univerzít je nad 20-timi percentami, takže zhruba každý piaty prvák ako začne študovať tak rýchlo aj skončí.
Napríklad Technická univerzita v Košiciach. Slovenská technická univerzita v Bratislave či Žilinská univerzita.
Najnižšie počty rýchlo končiacich prvákov majú umelecké školy. VŠMU v Bratislave, Akadémia umení v Banskej Bystrici a Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, kde napríklad končí niečo cez 7 percent študentov v prvom alebo po prvom ročníku.
Rozprávali sme sa s dvomi študentami žurnalistiky a pre oboch išlo o druhú voľbu.
Alexandra si najskôr vybrala učiteľstvo, no nebolo to ono. Rasťo sa na žurnalistiku prihlásil po polroku štúdia fyzioterapie.
„To prvé bolo také nie úplne uvážené rozhodnutie, nevravím, že chyba, ale druhýkrát som si to lepšie rozmyslel. Chcem to určite dokončiť celé štúdium,“ hovorí Rastislav Červeň, študent Katolíckej univerzity.
„Spočiatku to bolo dosť ťažké prijať ten fakt, že rok som stratila a zase začať odznova a byť pri mladších spolužiakoch. Ale nakoniec som spokojná, že to takto dopadlo,“ dopĺňa Alexandra Kaučiariková, študentka Katolíckej univerzity.
Takéto príbehy sleduje ukazovateľ efektivity štúdia. Je súčasťou kritérií vo výkonnostných zmluvách, ktoré štát uzavrel zo školami. Sú financované podľa toho, ako ich plnia.
„Tento ukazovateľ sa nedá priamočiaro prepojiť s kvalitou vysokej školy. Skôr informuje o efektivite a podnete zlepšiť poradenstvo a výučbu zameranú na študentov,“ znie stanovisko ministerstva školstva.
„Sú aj vysoké školy, ktoré naberajú množstvo študentov, ktorí nemajú kapacitu, schopnosti štúdium dokončiť. To je v takom prípade plytvanie,“ hovorí analytik INESS Robert Chovanculiak.
Vysoké školy musia počet takýchto prvákov znížiť o 2,5 percenta do konca roku 2026.
„Uvedený cieľ bol stanovený Ministerstvom školstva. Možnosť vidíme vo zvýšení spolupráce medzi strednými a vysokými školami v oblasti prípravy študentov na štúdium na technických univerzitách. Neradi by sme išli cestou znižovania úrovne kvality výstupov jednotlivých študijných programov,“ uviedla prorektorka pre vzdelávanie Anna Križanová zo Žilinskej univerzity.
Školy môžu podľa analytika sťažiť prijímačky alebo znížiť latku štúdia, čo sa odrazí na kvalite. Upozorňuje na riziko.
„Na jednu stranu budú stále naberať veľké počty a zároveň zjednodušia štúdium a tým pádom nevyhodia študentov a splnia kritérium, ktoré splnia. Ministerstvo školstva neukázalo garanciu, že k tomuto nebude dochádzať,“ uzatvára Chovanculiak.
Ako to vysoké školy zvládnu by malo byť známe v roku 2027.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo