Demografická krivka Slovenska sa mení. Rodí sa menej detí ako kedysi a obyvateľstvo starne. Minulý rok sa narodilo najmenej detí za posledných sto rokov. Krivka pôrodnosti však začala prudko klesať už od roku 1993. Na príčiny sme sa pozreli bližšie so sociologičkou, demografom aj odborníkom na sexualitu. Všetci traja sa zhodujú v jednej veci.
Dvadsaťštyriročná Michaela si vie predstaviť byť matkou o dva roky, keď bude schopná svoje dieťa zabezpečiť. S priateľom plánujú svadbu na budúci rok a prioritne riešia spoločné bývanie. „Najprv sa musíme usadiť,“ poznamenala.
Laura, ktorá tento rok skončila vysokú školu, má 25 rokov a o dieťati nepremýšľa. „Nemám partnera a v súčasnosti je ťažké nájsť muža, s ktorým by som si vedela predstaviť mať rodinu,“ hovorí. Momentálne sa sústreďuje na seba a na prácu. Chce si našetriť peniaze a vo voľnom čase cestovať.
Na našu otázku, či chce mať deti, s istotou nevedela odpovedať 24-ročná Nina. „Bojujem s predstavou, že ľudia, ktorým dám ja život, ho budú musieť pretrpieť. Na planéte je už ľudí veľa a snahy, aby sa mali dnešné deti dobre aj v dospelosti, pomerne málo. Nevieme, ako to bude o 50 rokov, no predpovede odborníkov neveštia nič dobré. Ak sa nič nezmení a ja nebudem úplne presvedčená, že človek, ktorého by som milovala najviac na svete, nebude znášať extrémne následky klimatickej zmeny, budem uvažovať skôr nad adopciou,“ vraví o myšlienke osvojenia si dieťaťa.
Demografická krivka Slovenska sa výrazne mení. Jednou z najzásadnejších príčin je fakt, že sa narodí menej detí. Výrazný zlom nastal po páde komunizmu, kedy počet narodených detí začal klesať.
V roku 2023 sa narodilo najmenej detí za posledných sto rokov. Pôrodnosť klesla pod 50-tisíc. Oproti roku 1923 je rozdiel viac než 62-tisíc novorodencov.
Problémom však je aj priemerný vek prvorodičiek. Ten sa zvyšuje. Zatiaľ čo pred tridsiatimi rokmi bol priemerný vek prvorodičiek približne 22 rokov, v roku 2023 to bolo niečo vyše 28 rokov.
Okrem toho sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied poukazuje aj na úbytok žien.
„Najmarkantnejšia a najviditeľnejšia príčina je výrazný úbytok žien vo veku, v ktorom sa ženy najčastejšie stávajú matkami, medzi obyvateľstvom Slovenska. Medzi rokom 2005 až 2022 sa počet potenciálnych matiek znížil o takmer 141-tisíc. Keď chýbajú ženy schopné byť matkami, chýbajú aj deti – to je najjednoduchšie vysvetlenie,“ vysvetľuje.
Nízky počet narodených detí v súčasnosti bude mať v budúcnosti obrovský následok v rôznych sférach. „Prehlbuje sa intenzívne starnutie obyvateľstva, čo má závažné spoločenské následky. Ovplyvňuje prakticky celé fungovanie spoločnosti, celú spoločenskú klímu. Najviac zasiahnutými oblasťami sú sociálne poistenie, trh práce, zdravotníctvo, sociálne služby,“ hovorí demograf a prognostik Boris Vaňo.
Podľa odborníka však k intenzívnemu starnutiu obyvateľstva prispieva aj nerovnomerná veková štruktúra obyvateľov. „Silné populačné ročníky narodené v druhej polovici 20. storočia sú v súčasnosti vo veku nad 55 rokov, pričom sa dožívajú stále vyššieho veku. V mladšom veku sa, naopak, nachádzajú slabé populačné ročníky narodené od konca 80. rokov minulého storočia,“ hovorí Vaňo o prudkom náraste počtu aj podielu seniorov v spoločnosti.
Sociologička vidí pokles pôrodnosti ako dôsledok hospodárskych ťažkostí a existenčných neistôt, ktoré trápili obyvateľov Slovenska v 90. rokoch tiež v prvých rokoch tohto storočia.
„Najmä mladí ľudia sa v čase krachujúcich štátnych podnikov a aj celých ekonomických odvetví ťažko dostávali k stabilnej a perspektívnej práci a ich cesta k budovaniu samostatného života a zakladaniu rodiny bola sťažená rezignáciou štátu na bytovú politiku a garantovanie prístupu k bývaniu. O zhoršenej ekonomickej situácii a neistote svedčí napríklad strmý pokles reálnych miezd a fakt, že priemerná reálna mzda dosiahla prednovembrovú úroveň až v roku 2006,“ detailne vraví sociologička.
Hoci sa do roku 2019 životné podmienky obyvateľov Slovenska zlepšovali a zaviedli sa opatrenia, ktoré podporovali rodinu, podľa Kusej sme úrovňou kvality naďalej zaostávali.
„To, že sme sa ekonomicky pozviechali, že klesla nezamestnanosť, nezabránilo značnému odlivu ľudí v ekonomicky aktívnom veku za štúdiom, prácou a aj životom v zahraničí. Niektorí ekonómovia odhadujú, že sme od nášho vstupu do EÚ migráciou prišli až o 15 percent populácie v ekonomicky aktívnom veku,“ objasňuje.
Podotkla tiež, že deti narodené slovenským matkám v zahraničí nezratúvajú medzi deti narodené na Slovensku, hoci majú trvalé bydlisko registrované na našom území.
„V roku 2011 sa zo všetkých detí narodených matkám s trvalým pobytom na Slovensku narodilo asi 5 percent v zahraničí. Dá sa predpokladať, že dnes je podiel detí, ktoré sa rodia slovenským matkám žijúcim v zahraničí ešte oveľa vyšší. A tieto deti sa budú so svojimi rodičmi vracať na Slovensko len v malej miere,“ doplnila.
Myslí si, že tento trend bude pokračovať a predpokladá, že odchod ľudí sa nezastaví. „Príležitostí pre život bez sústavného ekonomického stresu je na západ od nás stále výrazne viac. Slovenské deti budú prichádzať na svet a rásť v zahraničí stále vo väčšej miere,“ tvrdí Kusá.
Radikálny pokles pôrodnosti bol v rokoch 2022 a 2023, práve v období, ktoré bolo poznačené dôsledkami pandemických karanténnych opatrení.
„Ohrozili perspektívu práce v rôznych druhoch služieb, a teda aj istotu, že ľudia dokážu splácať hypotéky. Odvaha k zakladaniu rodiny bola v tomto období značne naštrbená,“ ozrejmila.
Kusá má vysvetlenie aj pre zvyšujúci sa priemerný vek prvorodičiek. „Ak pred storočím bolo pre väčšinu žien manželstvo a materstvo hlavným a často jediným vzostupom a ukotvením na spoločenskom rebríčku, dnes je pre väčšinu žien ako aj mužov dôležitým dôkazom ich samostatnosti a schopnosti stabilná práca a patričné mzdové ocenenie. Bez dostatočných finančných zdrojov je rozhodovanie o svojom živote značne obmedzené a obmedzená je aj možnosť budovať si podmienky pre založenie rodiny,“ hovorí sociologička.
Ľudia si totiž uvedomujú zodpovednosť za zabezpečenie pokojného života a bezpečného domova pre dieťa.
„Je preto pravdepodobné, že v najbližšom období sa priemerný vek prvorodičiek zvýši, rast sa však bude spomaľovať,“ predpokladá demograf Vaňo. Podľa jeho slov je však toto číslo relatívne nízke v porovnaní s najvyspelejšími krajinami.
Podobnú situáciu ako na Slovensku možno pozorovať aj v ostatných európskych krajinách. „Obyvateľstvo starne vo všetkých európskych krajinách bez výnimky, na Slovensku však patrí starnutie obyvateľstva k najintenzívnejším,“ uviedol Vaňo.
Počet ľudí na svete však zatiaľ rastie, hoci sa rast spomaľuje. „Na raste obyvateľov sveta sa však podieľajú výlučne rozvojové krajiny. Vo vyspelých krajinách počet obyvateľov klesá a ak nie, tak len vďaka imigrácii z menej vyspelých krajín. Je však pravdepodobné, že do konca tohto storočia sa rast svetovej populácie zastaví,“ tvrdí demograf.
K téme sme oslovili aj odborníka na sexualitu Štefana Petríka. Ten má na vec odlišný pohľad. Problém vidí aj v láske, ktorá podľa neho prechádza v súčasnosti revolúciou.
„Intímne vzťahy sa dostávajú do úzadia. Láska prechádza premenou. Sexuálna spokojnosť s pribúdajúcimi rokmi strávenými vo vzťahu má prirodzene klesajúcu tendenciu. To sa vo výraznejšej miere ukazuje hlavne v manželstvách,“ tvrdí.
Ľudia s pribúdajúcimi rokmi, ktoré strávia vo vzťahu s určitým partnerom, pociťujú stereotypné vnímanie sexuálneho života.
„Aj tento faktor vedie k tomu, že postupne majú ľudia vo vzťahoch menej pohlavného styku, a potom sa, samozrejme, rodí menej detí,“ ozrejmil Petrík.
V súčasnosti však ľudia majú vedomosti o antikoncepčných metódach. „Dospievajúci a mladí sa ľahko dostanú k informáciám, ako sa chrániť pred neželaným tehotenstvom,“ podotkol.
Dôležitým faktom však podľa odborníka je aj to, že ľudia odkladajú rodičovstvo. „Je to spôsobené aj našimi životmi. Žijeme vo veľmi uponáhľanom svete, naháňame sa za rôznymi inými hodnotami, ako sú láska, intimita či partnerstvo a výchova detí. Skôr presadzujeme konzumný spôsob života. Je pre nás dôležité, aby sme zarobili čo najviac peňazí. Mnoho ľudí má viacero zamestnaní a na partnera im nezostáva ani čas,“ priblížil.
Všetci traja odborníci sa však zhodujú v tom, že pre mnohé ženy je dôležité plniť si sny, dosahovať kariérne ambície a úspechy.
„Chcú venovať čas sebe, svojim záujmom a koníčkom, svojmu sebarozvoju. To je potrebné vnímať veľmi pozitívne. Podľa môjho názoru nemožno ženy v súčasnosti považovať len za tie, ktoré budú ostávať v domácnosti a budú sa venovať len výchove detí,“ priblížil Petrík a poukázal aj na socio-ekonomickú rovinu.
„Narodenie a výchova dieťaťa pre mnohé ženy a rodiny, bohužiaľ, nie je finančne zvládnuteľnou situáciou. Niektoré ženy však možno nenašli partnera, s ktorým by si vedeli predstaviť založenie si rodiny,“ uviedol odborník na sexualitu.
„Deti sú v konkurenčnom vzťahu so zvyšovaním vzdelania, budovaním kariéry aj voľnočasovými aktivitami. Preto majú rodiny menej detí, viacdetné rodiny sú skôr výnimkou a stále častejšie sa vyskytuje bezdetnosť,“ myslí si demograf Vaňo.
Sociologička Kusá tiež vidí rastúcu hodnotu v užívaní si voľného času a cestovaní, čo môže odďaľovať rodičovstvo.
Na záver nemôžeme nespomenúť ani problémy s počatím. Tento problém trápi každý piaty pár na Slovensku. Neplodnosť zasa postihuje každého šiesteho človeka.
Preťaženie, hnev, úzkosť, ale aj samovražedné sklony. S popôrodnou depresiou bojuje asi 15 percent žien. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
