Šťastie sa nedá chytiť, ale dá sa merať. Podľa posledného prieskumu sú Slováci menej šťastní ako pred rokom. Dokonca sme nešťastnejší ako naši českí susedia. Zatiaľ čo sociologička vidí príčinu v pandémii, psychológ si myslí, že na vine je naša povaha.
World Happiness Report zverejnil rebríček najšťastnejších krajín sveta za rok 2024. Zoznamu 143 krajín kraľuje Fínsko, ktoré si prvenstvo drží už niekoľko rokov po sebe. Nasleduje Dánsko a trojicu uzatvára Island. V prvej desiatke nájdeme aj zvyšné severské krajiny Švédsko a Nórsko.
Z našich susedov najlepšie obstálo Rakúsko, ktoré obsadilo 14. miesto. O štyri priečky ďalej sa nachádza Česká republika. Slovensko sa umiestnilo až na 45. mieste. Predbehlo nás aj Poľsko či Rumunsko.
V porovnaní s rokom 2023 sme sa prepadli o 16 miest.
Rebríček je zostavený na základe hodnotenia toho, ako ľudia v danej krajine žijú a či sa ich život zhoduje s predstavou o tom, aký život by chceli žiť.
Podľa sociologičky zo Slovenskej akadémie vied Zuzany Kusej aktuálne negatívne emócie z politickej a spoločenskej atmosféry nemajú na celkové hodnotenie vplyv. „Aj napriek tomu, že prieskum sa robí každoročne, vždy sa publikujú spriemerované výsledky dvoch rokov,“ ozrejmila.
Spokojnosť obyvateľov so svojím životom v jednotlivých krajinách ovplyvňuje šesť faktorov - veľkosť bohatstva spoločnosti, dĺžka rokov života prežitého v zdraví, vnímanie korupcie vo verejnej správe a podnikaní, štedrosť obyvateľov či prežívanie pozitívnych emócií, ako sú radosť, veselosť, zvedavosť alebo záujem o veci.
„Najsilnejšie premenné však tvorí možnosť slobodne sa rozhodovať o svojich životných krokoch a odpoveď na otázku, či majú okolo seba ľudí, na ktorých sa môžu spoľahnúť,“ tvrdí sociologička.
Severské krajiny sa každoročne umiestnia v rebríčku na popredných priečkach. Aj napriek tomu, že nepatria k najbohatším krajinám sveta, oproti Slovensku sú stále ekonomicky výkonnejšie.
„Výrazne nás predbiehajú najmä v rokoch života prežitých v zdraví. Sú oveľa solidárnejší s ľuďmi v núdzi a pomáhajúcimi organizáciami ako my a vyššie hodnotia svoju slobodu v rozhodovaní a svojich životných krokoch,“ ozrejmila Kusá, ktorá upozornila aj na vnímanie korupcie.
Podľa jej slov Škandinávcov tento faktor takmer netrápi. Naopak, na Slovensku je korupcia silnou témou a „trvale zoslabuje našu dôveru a vieru v zlepšovanie kvality života“.
Slovensko však škandinávske štáty a rovnako aj Česko predbieha v jednej veci. „Je to vedomie, že máme okolo seba ľudí, na ktorých pomoc sa môžeme v krízovej situácii spoľahnúť,“ vraví odborníčka.
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že rozdiel medzi Českom a Slovenskom je celkom priepastný, nie je to tak. O umiestnení v rebríčku šťastia rozhodujú doslova tisíciny bodu a rozdiely medzi štátmi sú často veľmi malé.
Česko získalo hodnotenie 6,822 bodov a Slovensko 6,257 bodov. To znamená, že sme si vzdialení len o necelých šesť desatín bodu.
Kusá však poznamenala, že aj tento rozdiel sa dá ľahko objasniť. „Česi sú na tom ekonomicky lepšie, deklarujú výrazne vyššiu slobodu v rozhodovaní o svojom živote, majú o čosi lepšie vyhliadky na život v zdraví a nie sú takí kvárení diskurzom o skazenosti a korupcii v politike a verejnej správe,“ podotkla sociologička.
Ako sme už spomenuli, zoznam je zostavovaný na základe dvojročného priemeru dát. Skok v umiestnení oproti minulému roku nemôžeme pripisovať parlamentným voľbám či politickým zmenám a atmosfére v spoločnosti.
„Šťastie Slovákov najviac utrpelo v dôsledku pandemického obdobia a jeho obmedzení,“ priblížila Kusá.
To malo značný vplyv na slobodu nášho rozhodovania o vlastnom živote. Následky v podobe vyostrených politických debát a chaotického spravovania našej krajiny si nesieme dodnes.
Psychológ a happytarián Aleš Bednařík má na šťastie Slovákov jasný názor. „My, Slováci, máme v našej národnej povahe zakódované – frflať, kritizovať, byť nespokojní,“ vraví.
Navzájom sa tak posilňujeme v negativite. „Spolčujeme sa vďaka ohováraniu a kritizovaniu. Zameriavame sa skôr na to, čo nefunguje, než aby sme sa sústredili na to, čo funguje,“ priblížil psychológ.
Slováci by sa mali podľa neho zamerať na hľadanie riešení, pristúpiť k zmenám a opravám toho, čo sa im nepáči. Ľudovo povedané, nie ukazovať prstom na druhých a obviňovať iných z vlastného nešťastia.
„Pocit nepreberania zodpovednosti za vlastný život je jedna z tých vecí, ktorá ovplyvňuje mieru prežívaného šťastia, spokojnosti a zmysluplnosti,“ doplnil.
Bednařík tiež uviedol, že Slovensko je vo svete na chvoste v miere veľkorysosti. To ovplyvňuje pocit nedôvery voči iným ľuďom a prežívanie sebectva. Nie sme ochotní pomôcť cudzincom či prispievať na charitu.
„Znižuje to pocit sociálneho prepojenia a komunít,“ tvrdí.
Práve Fíni, ktorí sú najšťastnejší na svete, si pripisujú zásluhy za silné komunitné väzby a vzájomnú medziľudskú dôveru.
To Slovákom chýba, no nielen v osobnom živote. Slováci nedôverujú štátu, súdnictvu, polícii, školstvu či zdravotníctvu.
Stav spoločnosti podľa neho veľmi ovplyvňuje aj spoločenská a politická situácia.
„Sme krajina, kde všetci veľmi úzkostlivo sledujú sociálne siete, online médiá aj televízne správy. Politický boj, osočovanie a vytváranie nepriateľov ovplyvňuje spoločenskú atmosféru,“ doplnil s tým, že Slováci sú oveľa depresívnejší ako voľakedy.
Rovnako medzi nimi panujú väčšie obavy z budúcnosti aj v kontexte geopolitického priestoru.
„Čím viac majú ľudia osobné problémy, tým viac majú pocit, že nemajú dobre vybudovaný život – robia prácu, ktorá ich nebaví, nedarí sa im v partnerskom vzťahu, nemajú pocit úspechu a o to ťaživejšie prežívajú spoločenskú situáciu,“ vysvetlil Bednařík.
Aj z týchto dôvodov majú ľudia tendenciu veriť konšpiráciám, dezinformáciám a hoaxom.
„Tí, ktorí majú dobré vzťahy, majú fungujúcu rodinu, majú dobrý pocit uplatnenia a vyššiu mieru sebarealizácie, na tých spoločenská situácia dolieha menej a má menší efekt,“ poznamenal.
A ako si v takejto „blbej“ spoločenskej nálade zachovať pozitívne myslenie? Happytarián odporúča zamerať sa na dobré medziľudské vzťahy, vyhľadávať ich, vytvárať, pestovať, podporovať, rozvíjať a udržiavať.
K šťastnému životu taktiež výrazne pomáha aktívny pohyb, príroda, rodina a priatelia.
Viac o tom, čo môže ľuďom pomôcť byť šťastnejšími, prezradil Aleš Bednařík v nasledujúcom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
