Rodičia hendikepovaných detí poukazujú na stále platné tabuľky vytvorené pred 50 rokmi. Reforma by pritom mala zohľadniť súčasné poznatky medicíny. Ministerstvo oponuje, že návrh chystalo v pracovnej skupine s viac ako 30 odborníkmi. A finálna podoba ešte nie je uzavretá.
Z reformy, na ktorú sa roky čakalo, majú obavy. Rezort práce zverejnil, ako chce zmeniť posudkový systém, od ktorého závisia zdravotne hendikepovaní. Tí by po novom mali absolvovať menej byrokracie. No viacerí odkázaní varujú, že na budúci rok môžu o štátne príspevky prísť.
Namiesto obiehania úradov jedno zhodnotenie zdravotného stavu pre všetky potreby naraz. Taký je zámer posudkovej reformy, o ktorej hovorili rôzni ministri práce posledných desať rokov.
Ešte minulá vláda sa k nej zaviazala aj v Pláne obnovy, no napokon bez Sociálnej poisťovne, ktorá ďalej bude invalidné dôchodky vybavovať osobitne. Pod jednu strechu sa však dostane doteraz dvojité posudzovanie - či máte nárok na príspevok od úradu práce, prípadne opatrovateľku od obce.
„O konkrétnom posudku rozhodne spolu lekár i sociálny pracovník, pričom dôraz sa bude klásť na sociálnu časť posudku,“ avizuje hovorkyňa ministerstva práce Karolína Ducká.
Oveľa väčšiu pozornosť však zatiaľ vzbudilo niečo iné. Hoci pôvodne s tým reforma nepočítala, ministerstvo mení aj posudzovanie niektorých diagnóz. Viacerí ľudia so zdravotným hendikepom už nemajú mať nárok na to, čo doteraz.
Takto to vidí komisárka, niektorí politici aj viaceré organizácie združujúce odkázaných, ktoré už odštartovali petíciu za zmenu novely.
„Reálne niektoré diagnózy postihnutia vypadnú a tu sme upozorňovali, že nemôže byť nová úprava horšia ako tá doterajšia,“ hovorí Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím.
O štátne príspevky za stovky eur ročne vraj môžu prísť celiatici či iní ľudia s vážnymi črevnými problémami. A zo systému by mohli vypadnúť niektorí autisti, ľudia s Aspergerovým syndrómom alebo psychiatrickí pacienti.
„Prídu o zdroj obživy pre seba aj svoje deti, ktoré potrebujú rôzne terapie, aby vedeli fungovať. Bude to pôsobiť likvidačne pre mnohé rodiny,“ upozornila Kristína Homolová z OZ Akčné rodiny.
Pripomienkovanie k zákonu bolo zrýchlené a také má byť aj schvaľovanie. Ministerstvo oponuje, že návrh chystalo v pracovnej skupine s viac ako 30 odborníkmi. A finálna podoba ešte nie je uzavretá.
„Kompenzačné príspevky poskytované rezortom práce nemajú byť viazané na konkrétnu diagnózu, ale budú slúžiť na kompenzáciu zníženia fyzickej či mentálnej funkčnosti organizmu. Legislatívny proces je vo fáze vyhodnocovania pripomienok,“ reagovala hovorkyňa rezortu práce.
„Výskum hovorí o nových ochoreniach, tak sme predpokladali, že sa to zlepší. Systém sa zhorší,“ myslí si Kristína Homolová, ktorá má syna trpiaceho Aspergerovým syndrómom.
Cieľom zákona je podľa ministerstva dosiahnuť to, aby akýkoľvek kompenzačný príspevok dostal každý, kto ho potrebuje.
Posudkovú reformu chcú schváliť ešte do konca roka. Platiť začne budúcu jeseň, aby bol čas sa na ňu pripraviť. Keďže úrady práce často nedodržiavajú ani zákonné lehoty, súčasťou má byť aj prijatie 140 úradníkov a stovky nových posudkových lekárov.
Rodičia hendikepovaných detí poukazujú na stále platné tabuľky vytvorené pred 50 rokmi. Reforma by pritom mala zohľadniť súčasné poznatky medicíny.
Deviatačka Saška má Aspergerov syndróm – vrodené neuropsychiatrické ochorenie. „Tie deti majú väčšinou problém s hrubou, jemnou motorikou. Sú veľmi senzoricky citlivé. Prekážajú im pachy, rôzne zvuky. Tak isto majú problém veľakrát tieto deti s rečou, komunikáciou. To bol aj náš prípad,“ hovorí matka dieťaťa Dana Boháčiková.
S mamou, ktorá opustila zamestnanie, žije v podnájme. Z opatrovateľského a príspevku na hygienu majú mesačný príjem 700 eur.
„Chceme, aby bola aj socializovaná. Je to ťažké z tých peňazí vyžiť, lebo zo 700 eur, keď si musíte platiť terapie, veľa vyšetrení musíme platiť a tak isto ešte aj bývanie a stravu,“ priznáva matka hendikepovaného dievčatka.
Saška je aktuálne znevýhodnená na 90 %. Ak by sa posudková reforma schválila v pôvodnom návrhu, z tabuliek by úplne vypadla.
„Čo by pre mňa bolo likvidačné, lebo my by sme žili iba čisto z toho, čo Saška dostáva sirotský a žili by sme ani nie z celých 200 eur,“ hovorí Boháčiková a pripomína vyššie spomenuté riešenie.
Pomohlo by, keby bola posudková činnosť prispôsobená súčasným poznatkom a zohľadňovala reálnu spôsobilosť zdravotne hendikepovaného človeka, ktorý je odkázaný na kompenzácie.
Celú reportáž si môžete pozrieť v priloženom videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
