Mlčanie o probléme je dôvodom, prečo je šikanovaných stále viac. Pomôcť by mal nový projekt.
„Zažila som si šikanu a kyberšikanu. Zvládala som to veľmi ťažko,“ hovorí žiačka strednej školy Romana. Podpísalo sa to na jej zdraví a potrebovala aj odbornú pomoc.
„Ja som mala aj diagnostikované klinické depresie, úzkosti, halucinácie a rôzne takéto ochorenia,“ dodáva k následkom.
Romana je jednou z mnohých. Deti o tom však hovoriť nechcú. Šikanovaný sa bojí a svedkovia tiež radšej mlčia.
„Zhruba 21 percent detí sa ukazuje, že sú obeťami šikany. Druhá vec je asi polovica detí, teda 50 percent, ktorí boli svedkami,“ povedal Jozef Mikloško, komisár pre deti.
O probléme rokovalo aj množstvo riaditeľov škôl. Väčšina však tvrdí, že na ich škole šikana nie je.
„Neviem, prečo nechcú rozprávať, ale myslím si, že aj keď nie v nejakej veľkej miere, ale v tej menšej miere sa možno vyskytuje v každej škole šikana,“ uviedla Alena Barancová, riaditeľka základnej školy v Partizánskom.
„Nebojme sa povedať nahlas, že problém existuje a nebojme sa dožadovať toho, aby bol riešený,“ povedal Jozef Božik, primátor Partizánskeho a predseda ZMOS.
V Partizánskom v utorok (10. 9.) spustili nový projekt a pokračovať chcú po celom Slovensku. Pomôcť má prevencii proti rastúcej šikane.
„Stretnutia so žiakmi, s pedagógmi a podpornými tímami, a potom stretnutia s rodičmi. Tým, že sa využíva Edupage, chceme pozvať rodičov k diskusii,“ opísal Božik.
„Mali sme prípad, ktorý bol na východnom Slovensku, kde chlapec, ktorý bol šikanovaný, spáchal samovraždu, takže myslím si, že to treba riešiť v zárodkoch,“ dodala riaditeľka Barancová.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
