Málo červeného mäsa, rýb, ovocia aj zeleniny. Prechod výlučne z mliečnej na tuhú stravu je výzvou pre nejedného rodiča. Vo výžive batoliat však pokrivkávame. Ukázal to najnovší prieskum.
Čo sa za mladi naučíš, neskôr akoby si našiel. Pri batoľatách to naberá nový rozmer. Vo výžive rozhoduje prvých tisíc dní. Nielen pre vývoj, ale aj stravovacie návyky.
„To, aký vzťah si k jedlu vytvorí, to, aké druhy potravy bude konzumovať, si ponesie celý život,“ hovorí Elena Prokopová, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pediatriu.
Čím je jedálniček pestrejší, tým lepšie. Dôležitý je prísun železa aj vitamínov rozpustných v tukoch. „Zdrojom železa je aj červené mäso, ryby, potom obilniny určené pre detský vek. To je to, čo v strave našich detí určite chýba,“ konštatuje odborníčka.
Pediatri upozorňujú aj na kravské mlieko. „Má byť zaradené do jedálničku dieťaťa ešte pred rokom života, ale nemá byť jediným zdrojom mlieka. Dieťa má byť na dojčenskom mlieku až do troch rokov života. Dojčenské mlieko je obohatené o železo, vitamíny a minerály, ktoré dieťa potrebuje,“ zdôraznila Prokopová.
Prieskum tiež ukázal, že jedia málo ovocia a zeleniny. Zhruba tretina siaha po sladkostiach dva a viackrát týždenne.
Ingrid Šavlíková je mamou dvoch detí. Pri cukrovinkách má jeden trik. „Snažíme sa dávať tie zdravé sladkosti. To znamená, že pečieme spolu doma, snažíme sa sladiť medom, čiže ideme touto cestou,“ hovorí.
Pozor treba dávať aj na jedenie pred obrazovkou. „Ovplyvňuje to aj kognitívne funkcie, vnímanie chute a vo všeobecnosti aj zmyslové receptory. Jedlo sa stáva prostriedkom a nie cieľom,“ tvrdí neuropsychológ Robert Krause.
Dôležití sú pritom rodičia. Dieťa totiž kopíruje to, čo od nich vidí. „Preto je kľúčové, aby sme nehovorili, čo robiť má, ale aby sme mu to v rovine vzoru ukázali,“ odporúča Krause.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
