Proti balíku opatrení je opozícia, odborníci aj generálny prokurátor. Upozorňujú, že schválením Lex atentát budú obce rušiť protestné zhromaždenia na námestiach. V ohrození bude aj súkromie ľudí. Operátori by napríklad museli odovzdávať polícii súkromnú komunikáciu aj pri objasňovaní priestupkov.
Po atentáte na Roberta Fica koalícia predstavila balíček Lex atentát, ktorým chce lepšie chrániť politikov. Odborníci varujú, že sa zásadne dotkne ústavných práv občanov.
Zákon kritizuje odborná verejnosť, opozícia aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ak by návrh prešiel, dotklo by sa to napríklad aj protestov, ktoré sú na Slovensku v posledných rokoch pomerne časté.
Právo zhromažďovať sa patrí k základným ľudským právam a slobodám, ktoré garantuje aj Ústava Slovenskej republiky.
Protestné zhromaždenie na verejnom priestranstve, napríklad na námestí, dnes nepodlieha povoleniu, iba oznamovacej povinnosti. To znamená, že stačí, ak organizátor príslušnej obci či mestu oznámi, kedy a kde chce zorganizovať protest a doplní niekoľko ďalších náležitostí.
Lex atentát však úplne mení podmienky. Pokiaľ bude mať polícia informácie, že existujú dôvodné obavy z narušenia pokojného priebehu zhromaždenia, písomne o tom informujú obec.
Tá sa má rozhodnúť, či takýto protest povolí, alebo nie. Obec má už dnes povinnosť z niektorých dôvodov protest zakázať, napríklad ak cieľom stretnutia je popierať konkrétne práva občanov, alebo ak je cieľom dopúšťať sa násilia.
Lex atentát však dôvody rozširuje. „Niektoré z nich sú skutočne dôležité, aby sa napríklad predišlo protestom pred domami politikov či lekárov. No viaceré nové dôvody sú definované veľmi vágne,“ vysvetľuje právnička a riaditeľka organizácie Via Iuris Katarína Batková.
Ak sa obec predsa len rozhodne protest povoliť, vystavuje sa riziku. Ak počas protestu príde k narušeniu verejného poriadku, alebo polícia niekoľkým protestujúcim rozdá pokuty, obci hrozí pokuta až do výšky 16 500 eur, pretože protest nezakázala.
„Dôsledkom týchto zmien môže byť, že obce budú preventívne obmedzovať niektoré podujatia, alebo zakazovať zhromaždenia, aby sa nevystavili riziku vysokej pokuty,“ dodáva Batková.
Ďalším dôvodom na zakázanie podujatia je podľa zákona dôvodná obava, že konaním zhromaždenia dôjde k zásahu do základného práva na súkromie viacerých osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia viacerých osôb a ochranu týchto práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami.
Batková upozorňuje, že táto veta je vágna a nedefinuje bližšie, čo znamenajú obavy o zásah do pokojného užívania. Výsledkom môžu byť aj banálne dôvody na zrušenie podujatia.
„Stačí, aby viacerým obyvateľom v okolí Námestia SNP v Bratislave prekážalo protestné zhromaždenie v piatok o 18.00 h, pretože ich bude rušiť pri večeri. Ak sa budú sťažovať na miestnom úrade a uvedú, že existuje dôvodná obava, že ich protest či zhromaždenie bude rušiť, tak je po zhromaždení, pretože ho obec musí zakázať,“ hovorí právnička.
Pridáva sa aj Marek Domin z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského v Bratislave. Hovorí, že návrh novely nie je najšťastnejší.
Vysvetľuje, že zákon o zhromažďovacom práve je postavený na princípe, že zhromaždenia nemajú byť povoľované, ale za určitých podmienok ich možno zakázať.
„Dôvody, pre ktoré má obec zhromaždenie zakázať, sú pomerne všeobecne formulované a v praxi môže byť problém rozhodnúť, či v konkrétnom prípade boli splnené alebo nie,“ varuje právnik.
„Už táto skutočnosť predstavuje pomerne veľkú ťarchu pre obce, ktoré na to nemusia byť dostatočne personálne a odborne spôsobilé,“ dodáva Domin.
Je preto podľa neho možné, že v niektorých prípadoch bude mať novela „odstrašujúci“ efekt a obec radšej zhromaždenie zakáže, aby neriskovala uloženie pokuty.
Nie sú to jediné sporné body novely. Batková upozorňuje aj na ďalšie možné zásahy do práv a slobôd občanov.
Napríklad telekomunikační operátori by boli povinní odovzdávať policajnému zboru metadáta o komunikácii s cieľom objasniť obyčajný priestupok.
„Tento návrh je v rozpore s úniovým právom aj rozhodnutím ústavného súdu. Ide totiž o taký významný zásah do súkromia, že by sa mal využívať len vo vzťahu k trestným činom, a to ani nie vo vzťahu k prešetreniu všetkých, ale len tých najzávažnejších trestných činov,“ vysvetľuje Batková.
Koalícia si výhrady uvedomuje a pripúšťa pozmeňovacie návrhy, ale až v druhom čítaní. Minister obrany Robert Kaliňák priblížil, že pokuty pre obce v súvislosti so zhromaždeniami by sa mali v novom znení zmeniť.
Parlament posunul Lex atentát do druhého čítania. Za hlasovalo 77 zo 137 prítomných poslancov.
Doživotná politická renta aj obmedzenie zhromaždení. Vláda schválila Lex atentát, ktorý ešte musí prejsť parlamentom. Pozrite si reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
