Minister obrany trvá na potrebe prijatia tzv. lex atentátu v skrátenom legislatívnom konaní. Predseda opozičného hnutia Progresívne Slovensko však nevidí dôvod, prečo sprísňovať platnú legislatívu.
Minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) trvá na potrebe prijatia tzv. lex atentátu v skrátenom legislatívnom konaní. Všetky bezpečnostné opatrenia chcú urobiť čo najrýchlejšie. Podľa predsedu opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michala Šimečku neexistuje žiadny dôvod, prečo platnú legislatívu sprísňovať. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.
„Ak raz máte ohlásené zhromaždenie, nie je možné, aby štát toleroval, že zhromaždenie bude nejakým spôsobom narušené," uviedol Kaliňák. Chcú preto okrem iného zabezpečiť, aby nedochádzalo k stretom rozličných názorových táborov a účastníci mohli zhromaždenie slobodne vykonať. „Riešime to rýchlo, pretože z námestí prišla radikalizácia človeka, ktorý vystrelil na premiéra," poznamenal, pričom riziko je podľa neho jednoznačné.
Šimečka viackrát podotkol, že nerozumie, prečo chcú vládny návrh zákona, tzv. lex atentát, prijať v skrátenom legislatívnom konaní. Rieši podľa neho všetko okrem atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD). „My ešte nevieme, ako k tomu atentátu došlo, a už navrhujeme legislatívne zmeny," zdôraznil. Nerozumie, ako súvisí doživotná renta pre predsedu vlády s bezpečnosťou ústavných činiteľov a prečo sa v súvislosti s útokom riešia protesty. „Protestovalo sa tu celých 30 rokov," objasnil.
Spomenuli aj očakávania od prezidenta SR Petra Pellegriniho. Podľa Kaliňáka prešiel celou škálou politických funkcií, čo mu umožňuje mať nadhľad nad bežnými problémami. Šimečka sa obáva, či prezident SR bude nadstranícky. Keďže ostal aj zakladajúcim predsedom strany Hlas-SD, je podľa neho jednoznačne koaličným politikom.
Od atentátu na premiéra Roberta Fica ubehol mesiac:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
