Zmeny, ktoré prinesie lex atentát: Takto chce vláda obmedziť konanie zhromaždení

Na snímke zľava vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra, vicepremiér a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD), minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD) a minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD)
Zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla. Navrhuje to vláda v návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, tzv. lex atentát. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami.

Vláda návrh odobrila na stredajšom zasadnutí. Navrhuje, aby ho parlament prijal v skrátenom legislatívnom konaní.

Vláda navrhuje ustanoviť zákaz rušenia výkonu práva pokojne sa zhromažďovať.

„Ide o jednu zo série úprav vyjadrujúcich snahu netolerovať konanie, ktorým sa iným bráni v slobodnom výkone politických práv," píše v materiáli ministerstvo obrany, ktoré návrh predložilo.

Prečítajte si tiež:

Zákaz zhromaždení v okruhu 50 metrov od určitých miest

Zákaz zhromaždení v okruhu 50 metrov platí v súčasnosti na miesto, kde rokuje Národná rada SR. Vláda ho navrhuje rozšíriť na miesta, kde sídlia alebo rokujú vysoké ústavné orgány.

„Cieľom je zabezpečiť podmienky na nerušený a plynulý chod činnosti týchto štátnych orgánov," uviedli v návrhu.

Vláda tiež navrhuje priestorové obmedzenia konania zhromaždení vo vzťahu k miestam, kde vykonáva činnosť všeobecný súd.

Ide aj o opatrenia obmedzujúce možnosti zásahu, respektíve tlaku na nezávislosť súdnej moci.

Možné nové dôvody na zákaz zhromaždenia

Doplniť by sa mohli i nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Zhromaždenie by sa mohlo zakázať, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisí s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta.

Predchádzať by sa tak malo zhromaždeniam „pod oknami dotknutej osoby".

Zhromaždenie by sa nemalo konať ani pri obave, že dôjde k stretu účastníkov viacerých konkurenčných zhromaždení, a tak sa nebude dať zabezpečiť ich riadny a pokojný priebeh.

Ďalším dôvodom na zákaz zhromaždenia má byť obava, že dôjde k zásahu do práva na súkromie osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia osôb „a ochranu týchto práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami".

Vláda chce tiež rozšíriť ustanovenie o možnosti zákazu z dôvodu zásadného obmedzenia dopravy alebo zásobovania aj o dôvod zásahu do práva na súkromie a pokojného užívania obydlia.

Prečítajte si tiež:

Zhromaždenia, ktoré nepodliehajú oznamovacej povinnosti

Zhromaždenia, ktoré nepodliehajú oznamovacej povinnosti, by sa mohli po novom konať prednostne mimo rezidenčných častí a miest, kde sa predpokladá sústreďovanie väčšieho počtu osôb.

Policajný zbor by mohol byť povinný informovať obec o potenciálnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia. Obci by mohla hroziť pokuta, ak bude mať od polície informácie o dôvodoch na zákaz zhromaždenia, nezakáže ho a riziká sa naplnia.

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Politika

Dôležité udalosti