Kým Ľuboš Blaha hovoril o víťazstve národno-konzervatívnych síl, Monika Beňová sa chce vrátiť do skupiny eurosocialistov. Ide pritom o hodnotovo opačné frakcie europarlamentu. Podľa odborníkov je nemožné, aby sa smerácki europoslanci vrátili medzi európskych sociálnych demokratov. Politiku strany určuje Robert Fico a Ľuboš Blaha, ktorých program pripomína podľa politológa skôr pravicový extrémizmus.
Budúcnosť Smeru v europarlamente je nejasná. Do popredia sa čoraz viac dostávajú politici s radikálnou rétorikou a ich nástup potvrdili aj nedávne eurovoľby.
Od frakcie sociálnych demokratov sa tak čoraz viac vzďaľujú. Popri stáliciach Monike Beňovej a Katarína Roth Neveďalovej sa do europarlamentu dostali aj Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák a Judita Laššáková.
Všetci traja sa posledné roky zviditeľnili najmä vďaka sociálnym sieťam a ostrému jazyku. Viac ako „chlebovým“ témam sa venujú vojne na Ukrajine, kritike médií či v minulosti COVID-u a očkovaniu. Ich postoje podľa odborníkov pripomínajú skôr krajnú pravicu ako sociálnu demokraciu.
Laššáková sa zviditeľnila počas pandémie COVID-u a rýchlo sa stala hviezdou dezinformačnej scény. Spolupracuje aj s Danielom Bombicom, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Žije v Londýne a britské úrady rozhodujú o jeho vydaní.
Laššáková na tlačovej konferencii po eurovoľbách nevylúčila, že by v spolupráci s ním pokračovala aj ako europoslankyňa. Či išlo o vtip, nie je jasné.
Monika Beňová však neskôr situáciu „zachraňovala“ a na Facebooku napísala, že Bombic nebude Laššákovej asistentom a ani nijako inak nebudú spolupracovať. Ohradzovala sa aj voči vyjadreniam Ľuboša Blahu, ktorý Smer dával do jednej skupiny s národno-konzervatívnymi silami.
Premiér Robert Fico už pred voľbami v septembri minulého roka pritvrdil v kritike Ukrajiny a západného sveta. Trval na tom, že Slovensko musí prestať vojensky podporovať nášho brániaceho suseda.
Európski socialisti nakoniec Smer aj Hlas potrestali. V októbri minulého roka im pozastavili členstvo vo frakcii. Ako dôvod uviedli, že sa odklonili od hodnôt európskych socialistov a že sa v koalícii spojili s SNS, ktorú označili za radikálne pravicovú.
Beňová tvrdí, že sa do skupiny chce vrátiť, ale frakcia vraj musí rešpektovať aj ich odlišné názory na niektoré témy.
Podľa politológa Grigoriho Mesežnikova však návrat do skupiny nie je možný.
„To, že to chce Monika Beňová, je pochopiteľné, ale na to, aby sa vrátili do frakcie, by museli zrušiť svoj volebný program. Ten je pravicovo extrémistický. Smer sa bude uberať smerom, ktorý určí Robert Fico a jeho najbližší spolupracovník Ľuboš Blaha,“ konštatuje politológ.
Pripomína, že sociálni demokrati z ostatných krajín berú do úvahy, akú politiku daná strana robí, s kým sa spája a aké má vyjadrenia.
„Smer po eurovoľbách tvrdil, že spolu s Republikou vyhrali voľby, že národno-konzervatívne sily vyhrali voľby. Tak aké členstvo môže mať táto strana medzi európskymi socialistami a demokratmi? Oni sú mimo tohto zoskupenia dávno,“ dodáva Mesežnikov.
Súhlasí aj politológ Jozef Lenč. Ani lobovanie Moniky Beňovej v mene Smeru nepomôže a do frakcie ich neprijmú.
Odborníci sa zhodujú aj v tom, že v Smere nenastane hodnotový rozkol a s pravicovým smerovaním budú všetci súhlasiť.
Poukazujú aj na to, že rétoriku mení aj Beňová aj Katarína Roth Neveďalová. V rozhovore pre Denník N povedala, že západné demokracie majú podiel viny na atentáte na Roberta Fica.
Aj samotná Beňová počas kampane vyostrila svoju rétoriku.
„V snahe uchrániť svoj mandát patrila k popredným kritikom tzv. progresivizmu a sama sa vyjadrila, že je rada, že už Smer-SSD a ona nie sú členmi frakcie socialistov. To, že teraz opäť mení naratív a že sa akože vymedzuje voči nápadom Judity Laššákovej zamestnať občana Bombica, či voči označeniu Smeru ako národno-konzervatívnej strany, sú len ďalšie zmeny jej postojov. Ak je v súčasnosti v niečom rozkol, tak je to rozkol v postojoch Moniky Beňovej,“ konštatuje Lenč.
Mesežnikov dodáva, že politika Smeru je nastavená na rušenie princípov liberálnej demokracie.
„Ide im o politický revanš. Potrebujú sa pomstiť a Robert Fico musí mať stopercentné záruky, že nemôže dôjsť k jeho trestnému stíhaniu za to, čo sa dialo počas jeho vlád. Smer ani nikdy nevznikol ako sociálna demokracia a teraz sú úplne diskvalifikovaní,“ dodáva politológ.
Po voľbách do Európskeho parlamentu sa poslanci budú snažiť zaradiť do frakcií podľa spoločných hodnôt a priorít. Ak ich žiadna frakcia neprijme, budú pôsobiť ako nezaradení poslanci.
Za Slovensko boli napríklad v minulosti nezaradení Milan Uhrík a Miroslav Radačovský.
Politologička a bývalá asistentka europoslanca Vladimíra Bilčíka Simona Hudáčková vysvetľuje, prečo je dôležité, aby poslanec bol v skupine zaradený.
„Vplyv nezaradených europoslancov na ovplyvňovanie práce europarlamentu je výrazne obmedzený. Sú ako hokejisti bez hokejky, môžu ísť na ľad, korčuľovať, mávať rukami, ale nikto im neprihráva. Nemôžu tvoriť kombinácie a strieľať na bránu,“ hovorí.
Pokračuje, že príslušnosť vo frakcii je určujúca pre prideľovanie funkcií vo výboroch a ďalších orgánoch parlamentu, ale aj neskôr pri tvorbe legislatívy vo výboroch.
„Nezaradení nedostávajú možnosť stať sa spravodajcami. Na poslednej koľaji sú aj v pléne, kde symbolicky sedia na okraji miestnosti a k slovu sa dostávajú poslední. Aj oni majú pri konečnom hlasovaní rovnakú váhu hlasu ako ostatní, ale konečné hlasovanie býva väčšinou vopred prejednané práve vo výboroch a hlasy nezaradených sú rozhodujúce len výnimočne,“ dodáva Hudáčková.
„V neposlednom rade treba spomenúť aj rôznu formu podpory, ktorú frakcia europoslancom poskytuje a uľahčuje im výrazne prácu. Najsmutnejšie na našej situácii je, že náš národný tím bude plný hráčov bez hokejok,“ konštatuje.
Pozrite si vystúpenie zvolených europoslancov za Smer po eurovoľbách:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
