Všetci sú víťazi. Po eurovoľbách žiadna strana neplánuje vyvodiť zodpovednosť

Na snímke spočítavanie hlasov po uzatvorení volebnej miestnosti
Na snímke spočítavanie hlasov po uzatvorení volebnej miestnosti Zdroj: TASR/Milan Drozd

Ako v každých voľbách, aj v tých do Európskeho parlamentu sú víťazi a porazení. Vo vyspelých demokraciách strany a ich lídri na základe výsledku vyvodzujú politickú zodpovednosť. Na Slovensku je to inak.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na jasnú porážku svojej strany v eurovoľbách oznámil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie a vypíše nové voľby.

„Rozhodol som sa, že vám dám znovu šancu rozhodnúť o budúcnosti nášho parlamentu vo voľbách,“ uviedol Macron v krátkom televíznom vystúpení.

Aj takto sa v západnej Európe dokážu vyrovnať so zlými volebnými výsledkami.

V eurovoľbách na Slovensku taktiež niekoľko strán zažilo tvrdú porážku, niektoré dokonca fiasko. Politickú zodpovednosť však neplánuje vyvodiť ani jedna z nich.

„Politická kultúra v iných štátoch káže, že keď politická strana zažije neúspech, vyvodí zodpovednosť. Predseda väčšinou položí funkciu, alebo sa vypíšu nové voľby, ako v prípade Francúzska. Na Slovensku však takáto politická kultúra alebo tradícia neexistuje,“ hodnotí politológ Radoslav Štefančík.  

Prečítajte si tiež:

​Ľudia ich chceli vo vláde

Jednou zo strán, ktorá vo voľbách dostala enormne málo hlasov, konkrétne necelé dve percentá, bola SNS. A to bol jednotkou predseda strany Andrej Danko a na kandidátke spolu s ním boli aj ministri Tomáš Taraba a Martina Šimkovičová a výrazný poslanec Rudolf Huliak.

„Ten odkaz, ktorý sa k nám dostal, je, že SNS získala dôveru v parlamentných voľbách a ľudia nám podľa nášho názoru odkázali, aby sme zotrvali v tejto vláde. Spájali viac koalíciu, pracovali na zákonoch. Je to pre mňa aj veľké ponaučenie pri tvorbe kandidátky,“ uviedol na margo výsledkov volieb Andrej Danko.

Podľa politológa ani netreba očakávať, že predseda strany vyvodí politickú zodpovednosť.

„Andrej Danko nemal mieru sebareflexie, ani keď bolo odhalené, že je plagiátor, ani keď sa správal ako papaláš po autonehode, takže teraz nepredpokladám, že z tohto fiaska vyvodí zodpovednosť,“ podotkol Štefančík.

„Možnou príčinou môže byť to, že voliči nie celkom pochopili, prečo sa politici, ktorí zastávajú vysoké posty, chcú dostať do Bruselu,“ podčiarkol politický geograf Tibor Madleňák.

Prečítajte si tiež:

​Chyba je v Progresívnom Slovensku

Rovnako neslávne dopadlo aj hnutie Slovensko, ktoré taktiež malo na kandidátke svojho predsedu. Podľa Igora Matoviča však chyba bola v kampani Progresívneho Slovenska.

„Presne tak ako v parlamentných voľbách, aj v eurovoľbách sa ukázalo, ako veľmi je pre demokratické spektrum nebezpečná propaganda v duchu ,PS musí poraziť SMER‘. V parlamentných voľbách táto stratégia kvôli prepadnutým hlasom Demokratov zabezpečila vládu mafie. V týchto voľbách rovno vypadnutie troch demokratických strán a tak menej demokratov v EP za Slovensko,“ napísal Matovič na sociálnej sieti.

Odborník však pri pohľade na volebnú mapu hovorí, že hnutie dlhodobo stráca hlasy.

„Hnutie, ktoré pred štyrmi rokmi dokázalo vyhrať parlamentné voľby a teraz má zisk nad päť percent jedine v dvoch okresoch – Kežmarok a Sabinov – tak nemôže hľadať chybu niekde inde, ale predovšetkým u seba,“ vysvetlil Madleňák.

Politológ zasa prízvukuje, že o štýl politiky, ktorým sa hnutie prezentuje, voliči už prestávajú vyhľadávať.  

„Igor Matovič je pomaly na odchode, ale v slovenskej politike je možné všetko. Nemožno teda vylúčiť, že sa mu raz comeback podarí. Ale ukazuje sa, že o Matovičov štýl politiky momentálne nie je záujem,“ doplnil Štefančík.

​Noví predsedovia

Prekvapením bol aj výsledok Hlasu a SaS. Prvá menová strana aj napriek prieskumom skončila až štvrtá so siedmimi percentami a jedným mandátom, liberáli zostali tesne pred bránami EP.  

Predstavitelia Hlasu výsledok vo voľbách nepovažujú za neúspech, keďže sa na eurovoľbách zúčastnili po prvý raz.

„Osobitne ďakujeme všetkým voličom Hlasu, že nám umožnili získať v našich prvých európskych voľbách zastúpenie v Európskom parlamente a zaradiť sa tak medzi štyri súčasné parlamentné strany zo siedmich, ktorým sa to podarilo,“ podotkol predseda strany Matúš Šutaj Eštok.

Neúspech SaS zobral na seba líder kandidátky Richard Sulík.

„Výsledok beriem ako líder kandidátky na seba, keďže sa nám napriek plnej podpore strany nepodarilo získať mandát... Novému predsedovi želám, aby stranu viedol úspešnejšie a v parlamentných voľbách dosiahla solídny výsledok. Ja pre to spravím ako člen poslaneckého klubu maximum,“ uviedol Sulík.

Ani tieto strany však nevyvodili politickú zodpovednosť. Na druhej strane treba podotknúť, že len nedávno menili svojich predsedov - zakladateľov.  

​​Voľby zhodnotila aj politologička Aneta Világi. 

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti