Európska politická mapa sa stáča viac doprava, no na Slovensku aj tak vyhrala proeurópska moderná strana. Politológ Radoslav Štefančík zhodnotil výsledky jednotlivých strán aj to, čo je za mimoriadne vysokou účasťou v eurovoľbách.
Slovensko má za sebou voľby do Európskeho parlamentu.
Prekvapenie sa nekonalo a druhé volebné obdobie vyhralo Progresívne Slovensko a získalo šesť mandátov. Nasleduje Smer, ktorý si tiež polepšil a má až päť europoslancov. Svojich zástupcov bude mať aj Republika, Hlas a KDH.
Aj PS, aj Smer sa pasujú za víťazov. Smer argumentuje, že síce skončili druhí, no pronárodné sily majú viac mandátov ako progresívci.
Politológ Radoslav Štefančík hovorí, že víťaz môže byť len jeden a tým je Progresívne Slovensko. Priznáva, že aj Smer môže považovať svoj výsledok za úspech.
Za zaujímavé však považuje to, že sa Smer radí do tej istej skupiny ako národné a konzervatívne sily. Nerozumie, prečo vysoko hodnotia, že veľa mandátov získali strany ako FPÖ, AfD či strana Merie Le Pennovej.
„Smer mal vždy ambíciu byť v rodine sociálnych demokratov a socialistov. Netuším, prečo nevelebia štáty, v ktorých eurovoľby vyhrali sociálno-demokratické alebo socialistické strany. To sa mi zdá byť schizofrenické,“ konštatuje politológ.
Pokračuje, že buď sa preriekli, alebo oficiálne potvrdzujú odklon od sociálnej demokracie.
„Oni samých seba označujú za tzv. slovenských sociálnych demokratov, ale slovenská sociálna demokracia sa nemôže rovnať pravicovým extrémistom. Myslím si, že Smer má dosť nejasno v pojmoch,“ dodáva Štefančík.
Dôležitým faktom v týchto voľbách bola aj rekordná účasť. Kým v roku 2014 dosiahla iba 13,05 percenta, v roku 2019 už 22 percent, tento rok presiahla 34 percent.
Podľa Štefančíka za tým nie je atentát ani výrazne vyšší záujem o politiku. Podľa politológa zohrali najväčšiu rolu dobre vystavené kandidátky a lákadlá v podobe známych mien. Strany si dali tento rok viac záležať a postavili kandidátky, ktoré dokázali ľudí vylákať do volebných miestností.
„Strany nominovali svojich predsedov, bývalých predsedov, dokonca troch bývalých predsedov vlád a ľudí, ktorí vedia mobilizovať na sociálnych sieťach a sú schopní komunikovať na sociálnych sieťach s voličmi,“ vysvetľuje odborník.
Výsledky v eurovoľbách môžu výrazne zasiahnuť aj do domácej politiky a postavenia strán na parlamentnej scéne. Úplne pohoreli SaS aj SNS. Vyskakovať si nemôže ani Hlas s nižším výsledkom, ako predpovedali prieskumy.
Politológ hovorí, že Richard Sulík je dlhodobo na odchode zo slovenskej politiky a v Bruseli si chcel zabezpečiť pohodlný politický dôchodok. Výrazne sa už angažovať nebude, no nebude sa ani podriaďovať šéfovi SaS Branislavovi Gröhlingovi.
„Richard Sulík si ako svojho nástupcu vybral Branislava Gröhlinga, aby pokračoval v jeho línii. Ak by Sulík chcel, aby stranu viedol niekto schopnejší, tak by tých schopných nevypudil zo strany,“ dodáva Štefančík.
Podobný osud môže postihnúť aj hnutie Igora Matoviča Slovensko. Aj Matovič je podľa politológa na odchode zo slovenskej politiky, pretože sa ukazuje, že o jeho štýl politiky nie je momentálne záujem.
„V slovenskej politike je však možné všetko. Nemožno vylúčiť, že Matovičovi sa podarí comeback,“ zhodnotil politológ.
Poukazuje aj na fakt, že kým pri SaS je výsledok 4,9 považovaný za neúspech, mimoparlamentní Demokrati môžu s výsledkom 4,7 oslavovať. Či to bude pre nich vzpruha, ukáže aj to, či nájdu peniaze na ďalšie fungovanie. Štefančík pripomína, že je to veľmi mladá strana, takže šancu na parlament stále má.
Zaujímavo sa môžu vyvíjať vzťahy v rámci koalície medzi Hlasom a SNS. Ani jedna strana nemôže hovoriť o úspešných voľbách a nezlepšuje jej to pozíciu pri vyjednávaní o poste predsedu parlamentu, o ktorý má záujem šéf SNS Andrej Danko.
Na základe výsledkov volieb by však podľa Štefančíka Danko na tento post nemal ani myslieť.
„Získať vo voľbách necelé dve percentá hlasov nie je zlučiteľné s ambíciou vykonávať post druhého najvyššieho ústavného činiteľa v krajine,“ dodáva.
Pokračuje, že politická kultúra v iných štátoch káže, že keď politická strana zažije neúspech, vyvodí zodpovednosť.
„Väčšinou predseda položí funkciu, alebo sa vypíšu nové voľby, ako v prípade Francúzska, ale na Slovensku neexistuje politická kultúra alebo tradícia, že po neúspešných voľbách predseda ponúka svoju funkciu niekomu inému,“ konštatuje politológ.
Danko podľa neho neukázal sebareflexiu, ani keď sa odhalilo, že je plagiátorom a ani keď sa podľa neho správal ako papaláš po autonehode. Neočakáva to ani teraz.
Odborník hovorí, že Slovensko vyslalo do Európy dobrý signál, že vyhrala strana, ktorá je proeurópska a moderná a je za hlbšiu európsku integráciu.
„Radikálna strana Republika síce získala 12 percent, ale v porovnaní s Rakúskom, Nemeckom a Francúzskom je to stále dobré,“ hovorí politológ.
Napríklad vo Francúzsku získala krajne pravicová strana vyše 30 percent, v Taliansku 28 percent, v Rakúsku 25 percent a v Nemecku vyše 15 percent.
Pozrite si zhrnutie volieb do Európskeho parlamentu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
