Vianoce sú najkrajším obdobím roka a nie je preto žiadnym prekvapením, že ich každý miluje. Sviatočné obdobie však má aj svoju odvrátenú stránku, v podobe konfliktov s najbližšími. Odborník z Katedry komunikácie vysvetľuje, čomu sa pri debatách vyhnúť a ako reagovať na hádky.
Poznáme to všetci. Cez sviatky sa stretneme s rodinou a spoločne strávený čas môže skončiť len dvoma scenármi. Buď to bude perfektná návšteva, alebo hotová pohroma.
Práve konflikty s najbližšími, ktoré vznikajú obvykle kvôli opačným názorom, nám vedia pomerne efektívne pokaziť celé sviatky.
Hádkam sa však dá vyhnúť. Gabriel Tóth, odborník na komunikáciu z Katedry komunikácie nám priblížil, čomu by sme sa pri debatách mali vyhnúť a ako reagovať na vyhrotené situácie.
Tóth hovorí, že v komunikácii existujú tri princípy, ktoré je vhodné dodržiavať. On sám ich prednáša i vyučuje.
Prvým a najzákladnejším je počúvať sa a počúvať aj to, čo nám hovorí druhá strana. Len to však nestačí.
„Bod číslo dva je mať empatiu voči tomu, čo ten druhý človek vraví. Okrem toho, že ho počúvam, musím sa ho snažiť aj pochopiť. Ako to myslí, z čoho vychádza, prečo má ten názor a to aj v prípade, že sa mi ten názor nepáči,“ vysvetľuje Tóth.
Tretí, posledný a najdôležitejší princíp je nikoho za jeho názor nesúdiť a neurážať.
„Aj keď sa mi nepáči, čo hovorí, nemusím do neho hneď útočiť. Naopak, snažím sa pochopiť, prečo to hovorí, aj keď s tým nesúhlasím,“ dodáva Tóth s tým, že toto treba uplatňovať vždy.
Pri komunikácii s rodinou, ale v podstate aj s kýmkoľvek iným je dôležité si uvedomiť, že na Slovensku sú niektoré témy polarizačné. Inými slovami, vyvolávajú hádky a nezhody.
Nemusí to však samozrejme platiť vždy, ale hovoríme o situácii, že debatujeme s niekým o kom vieme, že odlišný názor má.
„Jednou z nich je politika a politické názory, s tým zase veľmi úzko súvisia názory na spoločnosť a hodnoty. Napríklad téma LGBT. Ak nechceme mať hádku, týmto témam by som sa radšej vyhol,“ konštatuje odborník.
Podľa jeho slov tu ale platí, že pri akejkoľvek téme, kde s druhým nesúhlasíme, je vždy dobré hľadať nejaký spoločný základ. Niečo, na čom sa zhodnete.
„To je moje odporúčanie - hľadať témy, na ktorých sa zhodneme, alebo kde máme aspoň z časti rovnaký názor,“ dodal Tóth.
Zaujímalo nás, čo spraviť v prípade, že sa k tomu konfliktu už evidentne schyľuje. Napríklad v situácii, že sa stretne väčšia rodina, bavia sa o niečom, emócie sú vyburcované, už sa pomaly začína kričať.
„Keď už diskusia dôjde do toho momentu hádky, že jedna z tých strán zvýši hlas, použije nejaký vulgarizmus, alebo už je to také agresívnejšie, v tomto prípade jediná možnosť je odísť z diskusie,“ hovorí odborník na komunikáciu.
V tomto prípade jednoducho platí staré porekadlo, že múdrejší ustúpi. Odísť, nechať vychladnúť emócie a ideálne sa ku téme už nevracať.
Ak je to nutné, vrátiť sa k nej inokedy.
Rozprávali sme sa aj o situácii, že sa dostaneme do momentu, kedy do nás rodina začne z nejakého dôvodu útočiť, pretože sa im na nás niečo nepáči.
V tomto prípade platí sumár vyššie spomenutého.
„Hľadať spoločný základ, vypočuť si ich, empaticky pochopiť, prečo to hovoria. Snažiť sa vysvetliť svoj postoj. Toto všetko však platí len do určitej miery. Ak pochopím, že tento tolerantný prístup nefunguje, iná možnosť, ako z tej diskusie odísť, nie je,“ vysvetľuje Tóth.
Ako dodáva, chápe, že sa človek nemôže hneď odsťahovať, alebo odísť preč. Vtedy si však treba s kľudom povedať, že ide o tému, na ktorej sa nezhodneme.
„Alebo si povedať, že dobre, ty máš iný názor, odsudzuješ ma na základe niečoho. Nájdime si radšej inú tému, ktorá nás spája a bavme sa o tom,“ uzatvára odborník.
Pozrite si archívnu reportáž o cestovaní domov na sviatky.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
