Útulok svätej Lujzy de Marillac funguje v hlavnom meste už 15 rokov. Zariadenie poskytuje opatrovateľské služby a ošetrovateľskú starostlivosť ľuďom bez domova. Klienti, ktorí sa sami o seba nedokážu postarať, k nim prichádzajú priamo z ulice alebo po prepustení z nemocnice. Jedným z nich je aj 52-ročný Karol, ktorému sme z dôvodu zachovania anonymity zmenili meno.
V izbe so štyrmi posteľami nás víta mohutný chlap. Ide nám oproti. Pri chôdzi si pomáha palicou. V miestnosti mu robí spoločnosť aj spolubývajúci, o ktorom sa dozvedáme, že je bývalý český kaskadér. Po stene sú vylepené plagáty rôznych rockových a metalových skupín. „Ja som rocker,“ začne Karol. Vidí, že ma zaujali. Dôkazom toho sú aj nechty, ktoré má nalakované na čierno. Najmä Metallica je jeho srdcová záležitosť.
Na posteli má položené slúchadlá a Sväté písmo. „Teraz sa pripravujem na krst,“ zareaguje všímavo. Veľmi pozorne sleduje, kam upadá môj zrak.
V januári tohto roka sa druhýkrát narodil. V Prahe ho zrazila električka. Z osudného momentu si veľa nepamätá. Zobudil sa až v nemocnici po dvoch týždňoch. Lekári mu povedali, že ho záchranári oživovali štrnásť minút. Mal prepichnuté pľúca a utrpel mnohopočetné zlomeniny po celom tele. Prežil zázrakom.
„Viere som doteraz nevenoval pozornosť. Ten hore má so mnou asi ešte nejaké plány,“ vysvetľuje nám svoje rozhodnutie dať sa pokrstiť.
Po niekoľkých mesiacoch strávených v českých nemocniciach, ho sestra priviezla do Útulku sv. Lujzy. Tá sa o neho nemohla starať, ale pravidelne ho navštevuje a pomáha mu. Karolov stav si vyžadoval neustálu starostlivosť. „Ďakujem Bohu za toto zariadenie,“ zalomí rukami.
Jeho dcéra žije v Prahe. Pýši sa tým, že už dva týždne je z neho dedo. Dúfa, že vnučku čoskoro uvidí.
V minulosti mal problém s alkoholom. Aj ten bol príčinou toho, prečo sa ocitol na ulici. „Alkohol mi kedysi zobral rodinu, ženu, dcéru. Všetko mi zobral. Zdravie a skoro aj život. Takže horšiu príučku som nemohol dostať,“ pozerá do zeme. Vzdal sa ho rovnako ako aj fajčenia. Už ho to neláka.
Pred rokmi sa rozviedol s manželkou.
„S exmanželkou sme dávali pred rokmi jednému bezdomovcovi peniaze. Keď som sa na neho zahľadel, povedal som žene, že keby som mal takto dopadnúť, tak sa asi obesím. Nikdy nehovor nikdy,“ povie po chvíli ticha.
Počas pandémie dostal covid. V skúšobnej dobe ho vyhodili z roboty a automaticky aj z ubytovne. O pol roka neskôr mu zomrela priateľka vonku na kartónoch. Odvtedy ubehli už dva roky.
Tvrdí, že odkedy je v útulku, zistil, že 30 rokov žil v inej dimenzii. Teraz postupne objavuje, o čo všetko prichádzal. „Alkohol a partia mi boli prednejšie ako rodina, a preto to tak dopadlo. Viete, vtedy som to tak nechápal. Ktorá ženy by tolerovala muža, ktorý chodí vkuse na chaty?“ pýta sa ma.
Vianočné sviatky vníma veľmi citlivo. Pociťuje smútok. „Odkedy som sa rozviedol, tak je to nič moc. Dcéra je v Prahe, otec chorý v Handlovej, mama chorá v Pezinku, ja tu. Rodina by mala byť pokope. Keď sme boli malí, otec zväzoval stôl reťazou, ale asi ju zle zatiahol,“ zasmeje sa.
Trápi ho, že sa pre zlé zdravie nebude môcť vrátiť k fyzickej práci. „Celý život som robil v bani v Handlovej. Konečne mi priznali invalidný dôchodok. Ale neplánujem čakať každý mesiac na poštárku. To nebudú závratné sumy,“ vraví. Cez internet si hľadá sedavú prácu, pretože na nohách nevydrží stáť. Vyrovnal sa aj s tým, že sa musí vzdať koní, ktoré miluje celý život.
Väčšinu času v lete presedel na lavičke pri Fontáne Družba. V útulku najradšej číta a posilňuje. Zúčastňuje sa každej akcie, ktorú koordinátorka aktivít vymyslí. Spoločne s ostatnými rád pečie, varí a pravidelne hrajú karty. Nedávno bol zapojený do projektu fotografa Alana Hyžu. Z nočného stolíka vyťahuje brožúrku. Spoločne v nej listujeme, ukazuje mi a vysvetľuje. Má z toho radosť.
„Pokiaľ je možnosť, nech rodina drží pokope, nech si navzájom pomáhajú, nech sa úprimne ľúbia,“ odkazuje ľuďom. Dodal, že keby sa dal vrátiť čas, nepil by.
Do budúcna má mnoho plánov. V zariadení sa chce dať zdravotne dokopy a posunúť sa v živote ďalej. Chce byť sebestačný. Pretože ako sám hovorí, roky utekajú.
Pozrite si rozhovor s Michalom Cibirim, vedúcim Útulku sv. Lujzy de Marillac, v ktorom Karol žije:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
