Do Európy sa akosi podozrivo hrnú drogy, ktoré sú ešte horšie, ako tie typické zakázané, čo pozná každý. Reč je totižto o rôznych opiátových liečivách, ktoré sú často aj niekoľko desaťkrát silnejšie, ako heroín. Človek sa nimi môže veľmi ľahko nechcene zabiť. Dôkazom sú napríklad početné úmrtia amerických rapperov.
Keď sa povie droga, väčšina ľudí si predstaví nasledovný scenár. Špinavý, zničený a doslova vyklepaný človek, ktorý drží injekčnú striekačku a zháňa peniaze na heroín.
Presne takto môže vyzerať drogovo závislý človek na prvý pohľad, ale nie je to podmienka a už vôbec nie pravidlo.
Heroín je totižto na Slovensku dlhodobo na ústupe a zdá sa, že tu ľudí už príliš ani nezaujíma. Slováci závislí na opiátových látkach obvykle už nie sú mladí narkomani, ale naopak, staršia generácia – často až päťdesiatnici, ktorí užívajú už dlhé roky.
Heroín však má svoje náhrady, ktoré sú často aj desaťkrát silnejšie a nebezpečnejšie. Na scénu prichádzajú nové opiáty, ktoré robia poriadnu šarapatu a to najmä v Amerike.
Množstvo závislých ľudí tam žije na uliciach v stanoch. Užívajú heroín, no aj rôzne opiátové liečivá a látky ako fentanyl , oxykodón a najnovšie tzv. nitazen, ktorému sa hovorí aj „Frankenstein“.
Tieto látky zvyknú byť do heroínu primiešané bez toho, aby o tom užívateľ vedel a keďže sú aj neporovnateľne silnejšie, nie je žiadnym prekvapením, že častejšie sú aj predávkovania a s nimi spojené úmrtia.
„V Spojených štátoch denne zomrie na tieto syntetické opiáty dvesto ľudí. Od roku 2018 ide o vyše štvrť milióna ľudí, ktorí zomreli konzumáciou týchto drog,“ hovorí Rastislav Žemlička, adiktológ zo Sanatória AT.
Takéto „nové opiáty“ a problémy s nimi spojené sa však týkali viac-menej len amerických ulíc. V Európe bolo ich užívanie, našťastie, skôr ojedinelé. Tomu je však, zdá sa, koniec.
Napríklad spomenutý nitazen sa preukázateľne dostáva už aj do Európy, pravdepodobne kvôli nedostatku heroínu. Vo Veľkej Británii sa ním zabilo už minimálne päťdesiat ľudí, pričom pravdepodobne ide o nechcené predávkovania a nie o tzv „zlatú strelu“, teda zámerné užitie príliš veľkej dávky za účelom samovraždy.
„Tým, že trh s psychoaktívnymi látkami je rôzne kolísavý podľa toho, čo sa podarí prepašovať a kde sa výroba odstaví, tak práve dominujú tieto syntetické drogy, ktoré sú nové. Ich účinok býva aj stonásobný oproti klasickému morfiu, tým pádom aj zdravie vie byť veľmi poškodené a vedie to až k smrti,“ konštatuje adiktológ.
Keďže nitazen už vraždí v Anglicku, zaujímalo nás, či existuje dôvodná obava, že by podobný scenár nastal aj u nás.
„Celá táto situácia - opiátová epidémia, ktorej prvé vlny začali v Spojených štátoch, sa postupne presúva do Európy,“ hovorí Žemlička s tým, že je veľmi dôležité, aby človek nehazardoval so svojím zdravím.
Pri syntetických drogách stačí navyše len malé množstvo, aby to malo devastačné následky na organizmus.
„Či už zo strany vytvorenia si psychickej závislosti, že sa vyslovene naviažem na relaxačný či upokojujúci pocit, až po fyzickú závislosť, kedy dochádza k silným abstinenčným príznakom a dávku postupne stupňujem,“ hovorí odborník.
Syntetické drogy sa navyše len ťažko vypátrajú bežnými testami.
„Vždy budú pribúdať nové syntetické drogy, ktoré obchádzajú všetky testy, aj zoznam zakázaných látok. V posledných rokoch si môžeme všímať, že to má tendenciu narastať, tie účinky sa zväčša stupňujú a sú silnejšie. Vytvárajú veľmi rýchlo závislosť,“ dodáva adiktológ.
S adiktológom Žemličkom súhlasí aj Jakub Popík, právnik a expert na oblasť drogových politík.
„Áno, môžeme sa v niečom domnievať, že tieto problémy uvidíme aj u nás, ale pravdepodobne nie až tak silno, ako v Amerike,“ hovorí Popík s tým, že podľa neho problém za veľkou mlákou súvisí skôr s tým, že tieto látky sú tam legálne dostupné.
Zdravotná starostlivosť v Amerike totižto funguje na úplne inom princípe, ako u nás v Európe. V Spojených štátoch je zdravotníctvo súkromné.
„Tento problém nemôžeme izolovať ako čisto drogový problém. Je to sociálny problém, ktorý je spojený s dostupnosťou bývania, čo je v Amerike problematické. Vidíme, že dostupnosť bývania sa zhoršuje aj na Slovensku, čiže určite bude aj tento faktor ovplyvňovať ďalší vývoj,“ dodáva.
Podľa jeho slov je dôležitá najmä prevencia. V Kanade či v Portugalsku sa totižto vyhli tomuto problému tak, že sprístupnili sociálne služby, či housing first (bývanie ako prvé).
Navyše, na celú vec sa prestali pozerať iba ako na trestnoprávny problém, naopak, ľuďom začali pomáhať s vyrovnávaním sa s negatívnymi efektami prostredníctvom poradenských a sociálnych služieb.
„Ja si myslím, že v Amerike to nespôsobili samotné drogy. Bola to kombinácia viacerých vecí a jednou z nich a podľa mňa aj najrozhodujúcejšou je nedostupnosť zdravotnej starostlivosti a bývania,“ hovorí Popík.
Ako dodáva, keď je človek na kraji spoločnosti, má nižšie finančné príjmy. Väčšinou sa potom uchyľuje k lacnejším látkam.
„Dnes napríklad vieme, že fentanyl pri množstve ako je heroín, je niekoľko stonásobná dávka. Pri menšom množstve a za menšiu cenu si človek vie privodiť tie isté efekty, aj keď s väčšími rizikami,“ uzatvára.
Pozrite si video, kde adiktológ rozoberá spomínaný problém.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo