Predstavte si, že máte vysoký tlak. Namiesto pravidelných kontrol u lekára by vás kontrolovalo elektronické zariadenie a informácie o vašom stave by posielalo do ambulancie. V prípade, že sa stav zhorší, alebo vám hrozí niečo vážnejšiem na to upozorní vás aj vášho doktora.
Aj toto je jeden z príkladov, ako by sme vedeli využívať telemedicínu. Nie je to už iba lekár na telefóne alebo emaily, ako sme boli zvyknutí z čias covidu. Podľa odborníkov v zdravotníctve je práve telemedicína budúcnosť systému, bez ktorej sa pri nedostatku lekárov a sestier skôr či neskôr nezaobídeme.
Venovala sa jej aj najnovšia konferencia Vizionári v zdravotníctve.
„Existujú medicínsky certifikované zariadenia ako glukomer, tlakomer, teplomer, váha či oxymeter, ktoré pacienti na predpis lekárom môžu použiť doma a oni potom posielajú dáta na centrálny server, kde sú bezpečne uchované a sprístupnené lekárovi, “ priblížil Ľuboš Petrík, predseda predstavenstva spoločnosti Goldmann.
„Telemedicína má dôležité miesto v reforme zdravotného systému,“ povedala v úvodnom rozhovore ministerka zdravotníctva. Elektronizácia, digitalizácia a telemedicína podľa nej zohráva dôležitú úlohu pri znižovaní byrokracie a administratívnej záťaže zdravotníkov.
„Budeme dbať na to aby sa tieto služby oveľa viac uplatňovali medzi zdravotníckymi zariadeniami ale možno aj medzi lekármi a pacientmi.“
Podľa odborníkov je potrebné prekonať viacero bariér. „Musíme najprv hovoriť o digitálnej transformácii alebo o digitálnom zdravotníctve. Predstavte si, že dáte holter (prístroj na meranie srdcovej činnosti, pozn. redakcie) bačovi na lazoch, kde nemá signál. Ako sa dáta dostanú k lekárovi?“ načrtol Andrej Aleksiev zo spoločnosti Kreston.
Podľa Mariána Faktora zo ZP Dôvera sú prekážky tri: „Psychologická, legislatívna a procesná.“ Faktom je, že telemedicínu poznajú naše zákony iba veľmi okresane z čias covidu.
Panelisti sa zhodli, že legislatívu by bolo potrebné nastaviť tak, aby poisťovne mohli telemedicínske výkony zo zákona preplácať. „Chceme aby sa začala aktívnejšie riešiť legislatíva aj financovanie týchto spôsobov monitorovania,“ avizovala Ingrid Dúbravová z Unionu.
Ďalšou veľkou výzvou v tejto oblasti je zmena myslenia a organizácie práce tak, aby sa z množstva fyzických pacientov v čakárni nestali digitálni v emailoch.
„Práve telemedicína nám dáva priestor aby sme sa venovali umelej inteligencii a tomu ako by mohla ešte viac uľahčiť zdravotníkom, že už sa nebudeme musieť rozprávať o tom, že budeme chcieť od zdravotníkov, aby popoludní vyhodnocovali výstupy ale priamo senzor ktorý pošle informáciu o zmene stavu vyhodnotí, či lekár alebo zdravotník má zasiahnuť,“ uviedla v debate predstavu ako by to mohlo fungovať riaditeľka banskobystrickej nemocnice Miriam Lapuniková.
Nemocnica v Banskej Bystrici sa už zapojila do dvoch telemedicínskych projektov. Podľa riaditeľa bratislavskej Univerzitnej nemocnice Alexandra Mayera je výzvou aj práca s lekármi a sestrami. Aby zdravotníci boli motivovaní, moderné technológie používať a aby im boli užitočné, nie obťažujúce. No a dôveru treba získať aj na strane pacienta, zhodli sa všetci diskutujúci.
Chce to teda zmenu myslenia aj zákonov. Či sa v prospech preplácania alebo štadardizácie telemedicíny budú na Slovensku prepisovať zákony, ministerka zdravotníctva konkrétne neuviedla.
Zuzana Dolinková povedala, že má ambíciu urobiť audit v Národnej centre zdravotníckych informácií a na jeho základe meniť legislatívu a zabehnuté procesy.
Na konferencii nechýbal ani politický panel. Zástupcovia koalície aj opozície prezradili svoje vízie pre zdravotníctvo, spoluprácu s novým vedením rezortu aj pohľad na programové vyhlásenie vlády. Záznam z jednotlivých panelov aj celej konferencie je už dostupný na webe.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
