Predčasné parlamentné voľby môžu byť unikátne. Hrozí totiž, že ani jedna zo strán bývalej koalície sa nedostane do parlamentu. A to sa doposiaľ ešte nikdy v histórii slovenskej politiky neudialo.
Voliči v parlamentných voľbách v roku 2020 dali vtedajším koaličným stranám obrovskú dôveru. Veď koalícia v zložení OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí dostala do vienka pohodlnú ústavnú väčšinu.
Aj napriek tomu nevydržala celé funkčné obdobie, pričom raz musela vláda formálne padnúť, keď Igora Matoviča na premiérskom poste vystriedal Eduard Heger.
„Išlo o vládu, ktorá vládla v mimoriadne ťažkom období. Prežili sme pandémiu, išlo o úplne novú skúsenosť. Ľudia strácali prácu, podnikatelia svoj biznis. Nasledovala Putinova agresia na Ukrajine, rast cien energií. V krátkom čase sa tak dalo dokopy viacero faktorov, ktoré negatívne vplývajú na náladu spoločnosti,“ zhodnotil politológ Radoslav Štefančík.
Aj keď išlo o situácie, s ktorými sa museli boriť aj iné vlády po celej Európe, málokde tak strmo padali koaličným stranám preferencie.
„Tým druhým dôležitým faktorom bola aj neschopnosť viesť túto krajinu bez zbytočných žabomyších vojen. A v konečnom dôsledku sedeli vo vláde tí istí ľudia, ktorí už jednu vlastnú pomáhali povaliť. Sulík s Matovičom,“ doplnil Štefančík.
Čo teda hovoria prieskumy verejnej mienky? Najsilnejšia strana OĽANO, ktorá predchádzajúce voľby impozantne vyhrala s 25 percentami, sa dnes potáca pri siedmich percentách.
A keďže kandiduje v koalícii s Kresťanskou úniou, ktorá tiež v rámci poslaneckého klubu OĽANO podporovala vládu a s bývalým koaličným partnerom stranou Za ľudí, vo voľbách musí prekonať práve sedempercentnú hranicu.
Ak by sa teda táto koalícia strán do volieb nedostala, tak by voliči spláchli až dve strany z bývalej koalície mimo parlament.
Druhá najsilnejšia koaličná strana Sme rodina zasa už mesiace zápasí s kauzou okolo Barbory Richterovej, bývalej partnerky Borisa Kollára, ktorá vyťahuje špinavú bielizeň z ich súkromia. Strana sa už v niekoľkých po sebe idúcich prieskumoch pohybuje v okolí piatich percent.
Dlhodobé problémy má aj SaS, ktorá sa po odchode z koalície v septembri minulého roka nevie preferenčne spamätať. Taktiež sa drží len tesne nad hranicou zvoliteľnosti.
Navyše, ani odídencom z OĽANO – Demokratom, ktorých vedie Eduard Heger s ďalšími bývalými ministrami, sa nedarí voličov presviedčať. Momentálne majú dvoj- až trojpercentnú podporu.
Podľa šéfa prieskumnej agentúry FOCUS je úplne zjavné, že všetci, ktorí mali niečo spoločné s touto garnitúrou, budú mať s voličskou podporou problém.
„Tieto strany, resp. ich politikov voliči ‚trestajú‘ za spôsob vládnutia po voľbách 2020. Pravé nenaplnenie očakávaní a silné osobné konflikty vo vnútri vládnej koalície, ktoré vyústili do pádu vlády, to je to, čo dostalo tieto strany na hranicu zvoliteľnosti,“ vysvetlil Martin Slosiarik.
Na druhej strane si však nemyslí, že by sa ani jedna zo spomínaných strán do národnej rady nedostala.
„Neočakávam, že by všetky tieto strany skončili mimo parlamentu,“ uviedol Slosiarik.
Podkladá to dátami z viacerých parlamentných volieb. Podľa nich sa vždy podarilo nejakej strane, ktorá bola v posledných prieskumoch tesne nad hranicou zvoliteľnosti, dostať do parlamentu.
Podobný názor zdieľa aj politológ.
„Nemožno to vylúčiť, hoci sa mi to zdá málo pravdepodobné,“ pridal sa Štefančík.
Pozrite si vo videu, čo Slováci odkazujú politikom.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
