Scenár, s ktorým málokto počíta. Voľby totiž môžu pokojne dopadnúť patom. Podľa odborníkov by však nemal dlhé trvanie, keďže politici by radšej urobil kompromis a vstúpili by do koalície aj so stranou, ktorú pred voľbami kategoricky vylučovali.
Prieskumy verejnej mienky začínajú postupne kryštalizovať nálady voličov. Podľa nich sa totiž míňajú možnosti, kedy by bolo možné zostaviť vládu s prihliadnutím na vzájomné vylučovanie strán.
Podľa posledného prieskumu od agentúry IPSOS by možná koalícia Smer, Hlas a SNS nemala dostatok hlasov. Situácia by sa zmenila, ak by pribrali Republiku, no tá nevonia práve Pellegrinimu a spol.
Na druhom brehu by sa o vládnu väčšinu mohlo pokúsiť Progresívne Slovensko. Tzv. prodemokratické strany by to nevyskladali ani v päťkoalícii. Michal Šimečka by v takom prípade musel pozvať na rokovania Hlas, spolu so SaS, Sme rodina a KDH.
Takáto koalícia by mal len 79 poslancov, čo by pri hodnotovo rozdielnych stranách hrozilo rýchlym rozpadom. No ide o jedinú možnú vládnu alternatívu bez toho, aby jednotlivé strany neporušili svoj predvolebný sľub.
Ani podľa prieskumu AKO by Smer, Hlas a SNS nemohli vytvoriť vládu. Opäť by museli rehabilitovať Republiku alebo Sme rodina by musela porušiť svoj sľub ohľadom Roberta Fica.
Ani v tomto meraní by tzv. prodemokratické strany nemali nárok na zloženie akejkoľvek koalície. Progresívne Slovensko by tak muselo rokovať s Hlasom, pribrať SaS a jednu zo strán – Sme rodina alebo KDH. Síce by na vznik možnej koalície stačili len štyri strany, stále by platilo veľké ideové napätie.
Aj pri poslednom prieskume od agentúry FOCUS sa opakuje obdobný scenár. Smer, Hlas a SNS by koalíciu bez Republiky nezložili, prípadne bez Sme rodiny.
Ani tzv. prodemokratické strany by nezložili vládu bez Hlasu. No v prípade päťkoalície (Hlas, PS, Sme rodina, KDH a SaS) by mali ústavnú väčšinu.
Všetky tri posledné merania necelé dva mesiace pred voľbami ukazujú, že vzniká veľmi nepredvídateľná situácia, ktorá pokojne môže skončiť volebným patom. Aj odborníci to považujú za reálny scenár, ale len do prvých povolebných rokovaní.
„Áno, táto možnosť tu je. Obzvlášť v situácii, keď sa čoraz viac strán vymedzuje voči spolupráci s čoraz väčším počtom strán,“ podotkol politológ Jozef Lenč.
„Samozrejme je to jedna z možností, osobne ju ale nepovažujem za tú pravdepodobnejšiu,“ doplnil šéf agentúry FOCUS Martin Slosiarik.
Narážal totiž na povolebné správanie politických aktérov.
„Hoci je pat jednou z možností, súčasne platí, že veľká časť politických strán nebude chcieť ísť do rizika ďalších volieb, pretože si ich nebudú môcť dovoliť. Z tohto dôvodu je možné, že niektoré zo strán budú nútené urobiť morálny kompromis smerom k predvolebným vyjadreniam,“ vysvetlil Lenč.
„Predpokladám, že situácia po voľbách, keď bude jasné, ktorá strana má koľko mandátov, sa stane podkladom pre zostavovanie reálnych koalícií a nie tých predvolebných. Vysvetlenie alebo „ospravedlnenie, prečo bolo potrebné vstúpiť do tej či onej koalície, sa už nájde. Máme s tým predsa skúsenosti,“ ozrejmil Slosiarik.
Azda najznámejší takýto prípad za posledné roky sa udial pri skladaní vlády v roku 2016. Vtedy do vlády so Smerom vstúpili aj napriek predvolebnému odmietaniu Most-Híd a Sieť. Navyše, Maďari sa ocitli v koalícii so Slovenskou národnou stranou, čo bolo v tom čase nemysliteľné.
„Túžba po moci je neskutočne silný motivačný faktor a dokáže dať dokopy aj úhlavných nepriateľov. Politiku by sme však nemali brať osobne a pokiaľ to ide, treba hľadať rozumné koalície,“ uzavrel politológ Radoslav Štefančík.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
