Čím sú voľby bližšie, tým viac sa môže zdať, že strany majú viac nepriateľov ako spojencov. Ak by každá dodržala svoje predvolebné sľuby o spolupráci, vládu by nezložil nikto.
Viac ako mesiac do volieb, no situácia je čoraz zamotanejšia a nejasnejšia. Prieskumy preferencií naznačujú, že po voľbách nás bude čakať náročné skladanie koalície.
Podľa aktuálnych trendov budú Smer alebo Progresívne Slovensko hráčmi, ktorí dostanú od Zuzany Čaputovej poverenie zložiť vládu. Na jednej strane má Smer ako prirodzených partnerov Hlas a SNS. Ak by chceli vytvoriť väčšinu, potrebovali by ešte Sme rodina alebo Republiku.
Na druhom spektre je PS, ktoré má zatiaľ situáciu komplikovanejšiu. Z prirodzených partnerov sa môže zatiaľ spoľahnúť len na SaS, aj tá lavíruje na hranici zvoliteľnosti.
Do koalície by mohli prizvať aj KDH či OĽANO. Ani jedna strana však nemá parlament istý a navyše sú hodnotovo konzervatívne orientovaní.
Ak by mala vzniknúť pohodlná väčšina, niekto bude musieť robiť kompromis a porušiť predvolebné sľuby.
Víťazom volieb by podľa prieskumov bol Smer. Ten však vylučuje veľa subjektov a medzi nimi aj Sme rodina.
Boris Kollár to viackrát zdôraznil s tým, že Robert Fico rozoštváva spoločnosť. V posledných dňoch si však práve títo dvaja politici rozumejú. Obaja kritizujú činnosť policajného prezidenta Štefana Hamrana a akciu namierenú proti vedeniu bezpečnostných zložiek.
Hlas vylúčil spoluprácu s Republikou, pretože im prekáža ich spochybňovanie členstva v NATO.
Prekvapivé však je aj to, že Peter Pellegrini nehovorí ani o vláde s Robertom Ficom ako o tej ideálnej. S kým by teda chcel Hlas vládnuť, je nejasné.
Ostatné strany z tzv. pravicového spektra jednoznačne vylučujú Smer.
Ak by sa teda všetky tieto strany držali svojich sľubov, Smer by väčšinu nevyskladal.
Ak by bol Robert Fico víťaz volieb a nevedel by garantovať väčšinu, poverenie od prezidentky by zrejme dostala druhá strana v poradí a tou je podľa prieskumov Progresívne Slovensko.
Podľa aktuálnych nálad by mohli prizvať SaS a KDH. Na väčšinu by to, samozrejme, nestačilo. Potrebovali by ešte aspoň jedného veľkého hráča a tým by mohol byť Hlas.
Pellegriniho okrem OĽANO nikto vyslovene nevylúčil.
Karty môže pomiešať aj KDH, ktoré tvrdí, že nechce ísť do vlády, ktorá bude presadzovať registrované partnerstvá, a práve to je jedna z dôležitých agend progresívcov.
Tým teda možno nakoniec ako koaličný partner ostane len Hlas, SaS, prípadne Sme rodina. No ani to by nemuseli mať jednoduché. Podľa posledného prieskumu Focusu by táto štvorkoalícia mala len 76 hlasov, teda tesnú väčšinu.
Progresívcom môžu ešte pomôcť voliči zo zahraničia. O možnosť voliť poštou požiadalo rekordné množstvo voličov. Zvyčajne ide o ľudí, ktorí preferujú strany ako Progresívne Slovensko a SaS. Aj vďaka nim môžu mať ešte o niekoľko kresiel viac a vytvoriť stabilnejšiu väčšinu.
Spojenie kollárovcov a PS by však vzhľadom na posledné dni vyzeralo celkom bizarne. Kollár hovorí o vojne v polícii ako o snahe pomôcť PS-ku pred voľbami.
O Hamranovi hovorí, že je to človek z prostredia PS. „Šimečkovci“ zase vyťahujú Kollárove fotky s mafiánmi a naznačujú, že Kollár chráni svojich ľudí. Či by sa teda vedeli v koalícii dohodnúť napríklad na personálnych nomináciách na post šéfa polície alebo SIS, je teraz ťažko predstaviteľné.
Politologička Darina Malová si myslí, že niektoré strany veľmi rýchlo porušia svoje sľuby, pretože túžba dostať sa k moci je silnejšia.
„U nás sa to už viackrát udialo. Politici majú schopnosť sformovať veľmi rýchlo koaličnú vládu aj s neštandardnými partnermi. Vychádza to z toho, že politické strany sú elitárske a závislé od vôle predsedu a zvyčajne aj zakladateľa. Majú veľmi silný ťah na bránku, pokiaľ ide o moc,“ komentuje situáciu.
„Aj v minulosti sme boli svedkami, že sa strany navzájom vylučovali, vymedzovali sa voči sebe a nakoniec vytvorili vládu. Neviem si predstaviť, že zrazu naši politickí lídri začnú byť konzistentní aj za cenu, že nesformujú koalíciu,“ dodáva politologička.
Po voľbách v roku 2016 napríklad prekvapila pomerne nezvyčajná kombinácia - Smer, SNS, Most-Híd a Sieť. Lídri odôvodňovali vznik tejto koalície tým, že budú hrádzou proti extrémizmu.
Malová si myslí, že Boris Kollár aj Peter Pellegrini môžu ešte po voľbách prekvapiť a zachovajú sa inak, ako teraz tvrdia.
Súhlasí aj sociológ Michal Vašečka. Hovorí, že Slovensko ešte povolebný pat nezažilo a podľa neho ani nezažije.
„Je ťažké odhadovať konkrétne porušovanie dohôd. Kľúčom je práve biznisové pozadie a ciele, ktoré strany sprevádzajú. V tomto zmysle stranou s najväčším koaličným potenciálom je Sme rodina, bez ohľadu na ich deklarácie,“ komentuje sociológ.
„Nakoľko slovenská politická scéna je prepojená vo väčšine prípadov s konkrétnymi ekonomickými záujmami, najmä zo strany Roberta Fica bude snaha sa dohodnúť bez ohľadu na reálne či deklarované politické a ideologické rozdiely. Ako sa hovorí - rybár vždy spozná druhého rybára,“ dodal Vašečka.
Zjednodušiť situáciu by mohli malé strany, ktoré nemajú šancu dostať sa do parlamentu. Ak by odstúpili v prospech inej väčšej strany, ich hlasy by nemuseli prepadnúť.
Najviac sa v súvislosti s odstúpením hovorí o Demokratoch, prípadne o Aliancii. Prieskumy im merajú okolo troch percent. Minimálne šance na vstup do parlamentu majú aj Modrí. Ak by sa tieto strany rozhodli odstúpiť a vyjadriť podporu niektorej z väčších strán, mohli by tým znížiť počet prepadnutých hlasov.
Demokrati odstúpenie kategoricky odmietajú a svojim protivníkom posielajú tvrdý odkaz.
„To máme nechať Slovensko Smeru, Hlasu a fašistom, aby rozkradli nielen naše peniaze, ale aj demokratické hodnoty a slobody? Alebo zmenili našu krajinu zo spoľahlivého spojenca na ruskú ‚podržtašku‘? Alebo krajinu necháme napospas Igorovi Matovičovi a Richardovi Sulíkovi, nech si z vlády vedenej neskúseným PS spravia svoje šapitó alebo boxerský ring? Alebo Borisovi Kollárovi, ktorý rozdáva facky aj mimo ringu a zásadne bez rukavíc?“ reagujú Demokrati.
„Sme jediná strana, ktorá sa priamo a bez vajatania postavila Ficovi a fašistom. Sme presvedčení, že ľudia to vidia a ocenia to,“ dodávajú s tým, že intenzívna kampaň sa ešte len rozbieha.
Politologička Malová hovorí, že v slovenskej politike je málo príkladov nesebeckého správania a rozhodnutia odstúpiť v prospech iného. Ako príklad dáva Róberta Mistríka, ktorý sa v prezidentských voľbách v roku 2019 vzdal v prospech Zuzany Čaputovej.
Pre strany je podľa nej lákavý štátny príspevok, ktorý dostanú, ak dosiahnu aspoň tri percentá.
Dodáva však, že sa môže stať aj to, že niektorá strana odstúpi v prospech inej a tá potom jej predstaviteľom sľúbi lukratívne posty.
Televízia Markíza chodí po Slovensku a pýta sa ľudí v regiónoch, čo si myslia o politikoch. Pozrite si, čo odkázali občania v Rimavskej Sobote:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
