PS „útočí“ na menšie strany. Progresívci sú totiž jediní, ktorí pre tzv. prodemokratického voliča predstavujú istotu parlamentu. Teraz však hrozí scenár, že PS bude mať síce silný volebný výsledok, ale jeho prirodzení politickí partneri skončia pred bránami parlamentu.
Progresívne Slovensko rastie. Potvrdzujú to dlhodobé dáta od viacerých agentúr. Aj posledný zverejnený prieskum prisúdil progresívcom druhé miesto za Smerom.
„PS od apríla dosahuje vyššie čísla než predtým a dnes už opakovane prekračuje 15 percent. Rastúci trend potvrdzujú aj iné prieskumy,“ uviedol šéf agentúry IPSOS Jakub Hankovský.
Podobné čísla prisudzujú PS aj júlové prieskumy AKO a NMS. FOCUS ešte meranie za tento mesiac nezverejnil.
Strana má navyše ešte priestor, kam rásť, keďže poznateľnosť predsedu Michala Šimečku stále nie je ani zďaleka na takej úrovni, ako pri iných etablovaných subjektoch.
„Široký potenciál je aktuálne 23 percent. To, samozrejme, neznamená, že je to potenciálny strop podpory PS, alebo že ich určite dosiahne. Aktuálne však takmer štvrtina voličov, ktorí by išli voliť, PS aspoň zvažovala,“ ozrejmil Hankovský.
Progresívne Slovensko môže naviac ťažiť z voličov príbuzných strán. Je totiž jedinou stranou z pomyselného stredopravého priestoru, resp. tzv. prodemokratického tábora, ktorá má istý vstup do parlamentu.
SaS sa potáca na hranici zvoliteľnosti, pričom dáta ukazujú klesajúci trend. Demokrati sú zasa hlboko pod piatimi percentami. Aj OĽANO, ktorého časť voličov inklinuje k PS, lavíruje v okolí siedmich percent, čo je kľúčové číslo pre vstup koalície do NR SR.
Na pozore by sa mala mať hlavne prvá menová strana. Práve pri nej totiž hrozí, že hoci aj malý odliv voličov by mohol byť pre ňu fatálny.
„Obe strany (SaS a PS, pozn. red.) oslovujú skôr mestského stredového voliča, takže je pochopiteľné, že ide o vážnych konkurentov. Obe strany sa síce pri niektorých témach výrazne odlišujú, ale tieto témy zrejme volič nevníma ako dôvod svojho volebného rozhodovania,“ vysvetlil politológ Radoslav Štefančík.
SASKA si navyše nesie so sebou negatívnu nálepku ohľadom pádu vlád, v ktorých bola súčasťou.
„SaS si nesie biľag rozbíjača vlastných vlád, takže pre nejedného stredového voliča bude ‚mačka vo vreci‘ (PS) prijateľnejšia než neistota u sulíkovcov,“ dodal Štefančík.
Hrozí teda scenár, že PS pokojne môže mať vyšší volebný zisk, ale na úkor príbuzných strán, ktoré tesne neprejdú cez hranicu zvoliteľnosti. A takto stratí možných koaličných partnerov.
„Tento scenár je reálny. Ak sa niekoľko strán ocitne pod päť-, resp. sedempercentnou hranicou v prípade OĽANO, veľkým stranám narastie počet členov v poslaneckom klube a Ficovi potom bude stačiť osloviť dve menšie strany, aby sa s nimi dohodol na volebnej koalícii,“ zhodnotil Štefančík.
Pozrite si reportáž o tom, ako strany „kampaňujú“ na sociálnych sieťach.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
