Mnohí z nás poznáme páry či možno máme aj osobné skúsenosti s neúspešnou snahou o potomstvo. Podľa poslednej správy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je neplodný každý šiesty človek na planéte.
Neplodnosť alebo neschopnosť počať prirodzene dieťa nerobí rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Rozdiel je však v prístupe k liečbe. V chudobných krajinách investujú páry do jedného cyklu umelého oplodnenia aj priemerný ročný plat. WHO upozorňuje na naliehavú potrebu zlepšiť prístup k cenovo dostupnej a vysoko kvalitnej starostlivosti pre ľudí, ktorí ju potrebujú.
Prevencia, diagnostika a liečba je podľa zdravotníckej autority stále nedostatočná. O tom, aké pomery máme v slovenskom zdravotníctve, ako a kedy vie pomôcť ambulantný gynekológ a či by pomohla prevencia v podobe sexuálnej výchovy, sme sa rozprávali s gynekologičkou a pôrodníčkou MUDr. Zuzanou Kosibovou, PhD.
Slovenskí gynekológovia evidujú podobné čísla ako uvádza aj WHO. „ S postupom času sa u nás úspešné ukončenie tehotnosti stáva väčším problémom. Dvadsať až štyridsať percent tehotenstiev skončí predčasne reprodukčnou stratou, teda potratom alebo biochemickou graviditou. Príčina tehotenských strát sa často nezistí a je multifaktoriálna. Aj pandémia iných ochorení, ktoré v minulosti neboli až také časté, zohráva veľkú rolu. Ide napríklad o výskyt endometriózy či predčasného ovariálneho zlyhania (predčasná strata funkcie vaječníkov) ešte pred 40. rokom života ženy,“ vysvetľuje gynekologička.
Ambulancie začínajú navštevovať už aj mladé ženy, približne vo veku 25 rokov, ktorým snahu o tehotenstvo komplikujú rôzne ochorenia. Je to však percentuálne malá skupina žien.
Ženy v tejto vekovej skupine sú v tzv. reprodukčnom optime, kde snaha o tehotnosť je percentuálne najúspešnejšia. Najčastejšou skupinou žien, ktoré navštevujú ambulancie a snaha o potomstvo je u nich na „dlhé trate“, sú ženy vo veku 38 – 40 rokov.
To zdôrazňuje fakt, že veková hranica pre snahu o počatie dieťaťa sa posúva smerom nahor, nad reprodukčné optimum. Z toho vyplýva aj nárast komplikácií. Na jednej strane je to stúpajúci vek ženy a následné diagnózy, ktoré so sebou prináša – napríklad arteriálna hypertensia (vysoký krvný tlak), diabetes mellitus (cukrovka), vyššie riziko chromozómovej patológie a následného potratu. Na druhej strane je diagnostika a liečba neplodnosti v tejto vekovej skupine často zdĺhavá, náročnejšia a menej efektívna.
V poslednom období sa tiež do popredia dostávajú takzvané disruptory – chemické zlúčeniny a látky, ktoré sa nachádzajú v našom okolí a ovplyvňujú endokrinný, ale aj hormonálny systém a reprodukciu. Môžu napodobňovať účinky hormónov a „blokovať“ ich funkciu.
Ich bezpečné hladiny a normy sú stále predmetom výskumu. Príčinou neschopnosti počať dieťa môže byť aj to, že si ľudia „chemicky nesedia“. Ide o
protilátky, ktoré sa tvoria v tele ženy proti spermiám partnera, alebo aj proti vlastným vaječníkom. V popredí sú aj stúpajúce hladiny buniek prirodzenej imunity, ktoré ovplyvňujú imunitnú reakciu na vyvíjajúci sa plod. .
„Pri vyšších hodnotách ja žena odoslaná na kliniku reprodukčnej imunológie na dodiagnostikovanie a zahájenie liečby“, vysvetľuje odborníčka.
Prvotná diagnostika spočíva vo vyšetrení hormonálneho profilu a priebehu ovulácie. „Spravíme základnú diagnostiku a podľa toho sa rozhodujeme, či pár pošleme do reprodukčného centra,“ tvrdí gynekologička. Štandardne sa k takémuto kroku pristúpi po roku neúspešnej snahy o počatie, pri pravidelnom pohlavnom styku aspoň dvakrát za sedem dní.
Gynekológovia sa snažia v ambulancii prísť na primárne príčiny neplodnosti, ktorými môžu byť napríklad nevyhovujúca hladina hormónov, porucha ovulácie či štítnej žľazy, recidivujúce infekcie.
„Aj my, ambulantní gynekológovia, vieme rýchlo a kvalitne odhaliť problém a nastaviť liečbu,“ tvrdí MUDr. Kosibová. Diagnóza u ambulantného gynekológa sa zvyčajne určuje z odberu krvi, gynekologického a ultrazvukového vyšetrenia, odberu cytológie z krčku maternice a iných doplnkových vyšetrení.
„V indikovaných prípadoch vyšetrujeme aj inzulínovú rezistenciu, celiakiu, histamínovú intoleranciu či hladinu vitamínu D. Realizujeme odber kompletných kultivácií, okrem klasickej základnej kultivácie aj vyšetrenie na mykoplazmy, ureaplazmy a chlamýdie. Pri opakovaných reprodukčných stratách ženy odosielame aj na vyšetrenie hematológovi na vylúčenie trombofilných stavov, antifosfolipodového syndrómu a genetické vyšetrenie. Pri neúspechoch konzervatívneho postupu napriek ambulantnej liečbe, alebo pri nízkych hodnotách ovariálnej rezervy, či patologickému spermiogramu je pacientka odoslaná do centra asistovanej reprodukcie,“ vysvetľuje.
Pokiaľ ženy pociťujú abnormálnu bolesť v podbrušku, vyskytuje sa u nich výtok s klinickými príznakmi (svrbenie, pálenie) eventuálne s pridruženou zvýšenou teplotou určite by mali navštíviť gynekológa. „Môže ísť o zápal, ktorý je nutné podchytiť čo najskôr. Ak sa liečba infekcie určitých patogénov (baktérií) nezaháji včas, môže zápal prejsť na vajcovody a spôsobiť ich nepriechodnosť,“ popisuje.
Gynekológovia narážajú na problém pri ženách, ktoré trpia endometriózou a nechcú podstúpiť hormonálnu liečbu. Podobne je to aj pri polycystických vaječníkoch.
„Vtedy je skutočne vhodné, aby žena začala užívať antikoncepciu ako prevenciu ďalšej progresie endometriózy do ďalších štádií, recidíve folikulárnych cýst pri polycystických vaječníkoch “ dodáva MUDr. Kosibová. Podstatné teda je, aby si ženy všímali signály zmien a neignorovali ich. Aj závažnejší
problém sa dokáže efektívne vyliečiť, pokiaľ je liečba zahájená včas.
K správnej a dôkladnej prevencii patrí informovanosť. Sexualita, tehotenstvo, antikoncepcia či pohlavné choroby však ostávajú v niektorých školách a rodinách aj naďalej tabuizovanými témami.
„Často sa nám stáva, že príde mladá tehotná slečna, ktorá tvrdí, že si s partnerom dávali pozor,“ hovorí MUDr. Kosibová. Spoliehať sa na neplodné dni či „dať si pozor“ rozhodne nie je dôkladnou ochranou pred neželaným tehotenstvom a táto skutočnosť často vyplýva z neinformovanosti.
„Veľmi radi by sme ocenili iniciatívu a zmenu, na základe ktorej by sa k deťom dostali odborné a vhodne podané informácie,“ dodáva. Rodičia chcú často svoje deti pred sexuálnou výchovou „chrániť“, ale v končenom dôsledku sa k informáciám prostredníctvom internetu, sociálnych sietí dostanú, len si ich nesprávne interpretujú a nepochopia.
Sú tak oberané o cenné informácie, ktoré ich môžu chrániť pred sexuálne prenosným ochoreniam, HPV prenosom či neželanému otehotneniu.
Gynekologička Zuzana Kosibová pracovala na prierezovej štúdii, v rámci ktorej pozývala na preventívne vyšetrenia mladých adolescentov, ale aj nižšie ročníky. „Nestretli sme sa s pochopením rodičov, pozitívna odozva bola minimálna,“ hovorí.
„Odporučila by som každej mladej slečne, ktorá ešte nemá menštruáciu vo veku 16 rokov, ale podľa klinického stavu aj skôr vyšetrenie detským gynekológom,“ dodáva.
Ak má žena diagnostikovanú sterilitu na základe patológie endokrinného systému, predčasné ovariálne zlyhanie, nepriechodnosť vajcovodov, je po onkologickej liečbe v štádiu stabilizácie ochorenia, alebo je prítomný androgénny faktor partnera, hradí zdravotná poisťovňa do veku 39 rokov tri cykly umelého oplodnenia aj s potrebnou liečbou.
„Samotný jeden cyklus môže stáť okolo dvetisíc eur,“ zdôrazňuje MUDr. Kosibová. Ženy, ktoré dosiahli vek 40 rokov si už však musia umelé oplodnenie uhradiť kompletne samy.
„Cieľom tohto opatrenia je aby metódy asistovanej reprodukcie podstúpili ženy do 40 rokov. Po prekročení spomenutej vekovej hranice klesá úspešnosť cyklov umelého oplodnenia, naopak stúpa riziko chromozómových mutácii a riziká ochorení zo strany tehotnej (arteriálna hypertenzia, diabettes mellitus),“ uzatvára.
Zápal prsníka je pomerne častým, no napriek tomu obávaným problémom viacerých žien. O tom, ako k nemu dochádza a ako sa vyhnúť komplikáciám sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
