Gynekologička: Nech majú sex dvakrát za život, keď chcú mať dve deti. Prečo máme tak žiť aj my?

Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie v nemocnici v Humennom.
Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie v nemocnici v Humennom. Zdroj: Svet zdravia

Hovorí o navrhovanom zákone z dielne Anny Záborskej.

Parlament bude hlasovať o zákone z dielne Anny Záborskej, ktorý má zvýšiť finančné príspevky tehotným ženám a tiež predĺžiť lehotu, ktorú musí žena čakať od rozhodnutia podstúpiť interrupciu až po jej vykonanie. Gynekologička a pôrodníčka Petra Kovarovičová, ktorá pracuje v pôrodnici v Břeclavi a pediatrička Tatiana Speváková napísali poslancom otvorený list, v ktorom ich vyzývajú, aby za zákon nehlasovali.

Pod list sa podpísalo 220 zdravotníkov a odborníkov. Podľa Kovarovičovej ženy nepotrebujú dlhší čas na premýšľanie. Ženám by podľa nej pomohlo povolenie interrupčnej tabletky, ktorá je šetrnejšia, a v Česku je schválená už od roku 2014.

Prečítajte si tiež:

Skupina poslancov okolo Anny Záborskej predložila návrh zákona, ktorý má zvýšiť finančné príspevky tehotným ženám a tiež predĺžiť lehotu, ktorú musí žena čakať od rozhodnutia podstúpiť interrupciu až po jej vykonanie. Prečo nesúhlasíte s týmto návrhom?

Pretože zasahuje do integrity žien a do našich reprodukčných práv. Vnímam to veľmi citlivo ako žena, ako matka, ako lekárka gynekologička. Aj preto sme sa ozvali. Na viacerých úrovniach sa nás to dotýka.

Odborníci prišli o tomto návrhu diskutovať aj pred parlamentným výborom. Zhodli ste sa, že zákon obmedzí prístup žien k interrupciám. Prečo je škodlivé, ak ženy nemajú prístup k bezpečnej a legálnej interrupcii?

S týmto sme neprišli my, ale vidíme to po celom svete. V Poľsku sú interrupcie takmer úplne zakázané, ale aj tak sa tam dejú ilegálne. Dokonca o tom vyšla aj štúdia, ktorá bola zverejnená v časopise Lancet. Poukazuje na to, že reštrikcie nevedú k poklesu interrupcií, ale naopak. Ženy sú ešte viac ohrozené. Stačí vedieť čítať vedecké poznatky. Nemusíme na to prísť jadrovou fyzikou. Stačí komunikovať s odborníkmi. My sme opakovane vyzývali predkladateľov novely zákona, vyzývali sme predstaviteľov strany OĽaNO, aby s nami diskutovali, ale neúspešne.

Niektorí poslanci a kresťanské organizácie vykresľujú interrupcie ako vážny morálny problém, s ktorým treba bojovať, prípadne ho zakázať. Ako sa na tému interrupcií pozeráte vy ako odborníčka? Beriete to ako súčasť svojej práce alebo ako niečo, čo treba eliminovať?

Vnímam to ako súčasť svojej profesie. Výhradu vo svedomí si neuplatňujem a ani mi nikdy nenapadlo zamýšľať sa nad tým, prečo by sa interrupcie nemali robiť. Robím to preto, lebo to tá žena chce. Niekedy na to môžem mať iný názor, ale ja som lekárka, ktorá musí pomôcť žene bez ohľadu na to, ako sa rozhodne. Musím postupovať podľa najnovších poznatkov a podľa medicíny založenej na dôkazoch. Súčasné trendy hovoria o tom, že interrupcia by mala byť čo najšetrnejšia a mali by sme používať medikamentóznu formu interrupcie. Žiaľ, na Slovensku sa to nedeje.

Na Slovensku si niektorí lekári a lekárnici uplatňujú výhradu vo svedomí a odmietajú vykonať interrupciu alebo vydať antikoncepciu či núdzovú antikoncepciu. Ako to vnímate vy? Stretli ste sa s lekárom, ktorý odmietol vykonať interrupciu zo svojho osobného presvedčenia?

Lekári to majú umožnené v zákone, ale lekárnici nie. Je to ich svojvôľa. Antikoncepciu musia predať. Ak tak nerobia, je to nezákonné. Na pracovisku máme kolegov, ktorí odmietajú interrupciu, ale stále si vieme služby podeliť tak, že sa zastúpime. Rešpektujem výhradu vo svedomí. Nerozumiem však, že lekár, ktorý bytostne s niečím nesúhlasí, si vyberie takýto odbor. Po skončení medicíny si doktor môže vybrať hocijaký odbor. Svedok Jehovov sa asi nezamestnaná na hematológii. Sú nemocnice, kde interrupcie nevykonávajú, ale keď si gynekológ vyberie zariadenie, ktoré interrupcie vykonáva a odmieta ju robiť, tak tomu nerozumiem. Keď s niečím bytostne nesúhlasím, tak nechcem byť pri tom, nechcem, aby také zákroky boli na mojom oddelení.

Sú v Česku tlaky na sprísňovanie interrupčného zákona?

Vôbec. Od roku 2014 je tu dostupná potratová tabletka, ktorá sa využíva na vykonanie niektorých interrupcií. Nie sú tu tendencie meniť tento zákon. Je dostatočný. Nie je tu dokonca ani čakacia lehota. Ja však robím to, že keď mám pacientku, ktorá vyzerá nerozhodnuto a zvažuje interrupciu, dávam jej týždeň. Nie 48 hodín, ako to navrhuje pani Záborská, ale týždeň, ak to ešte dovoľuje hranica dvanástich týždňov. Ak som to urobila stokrát, tak stokrát sa mi tá pacientka vrátila. Tie ženy rozhodnuté sú. Lehoty sú zbytočné.

Nemáme teokraciu, ale demokraciu

Konzervatívni politici odmietajú okrem interrupcií aj dostupnejšiu antikoncepciu. Vyzerá to tak, že pre nich je prijateľná len sexuálna abstinencia. Je vôbec možné žiadať od ľudí takýto životný štýl?

Nemáme teokraciu, ale demokraciu. Nesúhlasím s tým, aby niekoho viera ovplyvňovala moje rozhodnutie a môj život. Ak oni tak chcú žiť, nech tak žijú. Nikto im nebráni v tom, aby mali pohlavný styk len s cieľom mať dieťa. Pokojne nech neberú antikoncepciu, nech majú sex dvakrát za život, keď chcú mať dve deti. Prečo tak máme žiť aj my, ktorí máme inú predstavu a iný názor na tieto veci? Budem sa snažiť rozprávať aj s pedagógmi. Chcem im ponúknuť odborné prednášky na túto tému. Chodila som na cirkevnú školu a viem, že aj tam veľmi chýba sexuálna výchova. Musíme sa rozprávať o dostupnosti antikoncepcie, ale aj o sexuálnom živote. Len to môže viesť k poklesu interrupcií.

Majú lekári čas a záujem rozprávať sa s pacientkami o možnostiach, ako si nechať dieťa, aj keď sú v zlej situácii? Alebo to ani nemá byť vecou daného lekára?

Pacientka, keď zistí, že je tehotná, ide za svojím ambulantným gynekológom. Prvý rozhovor vedie u neho. Tam sa rozhodne, či podstúpi interrupciu a on jej vypíše správu. Potom príde do nemocnice, kde jej interrupciu vykonajú. My v nemocnici venujeme čas rozhovoru so ženou o jej rozhodnutí, ale ženy sa o tom nechcú rozprávať. Možno jedno percento pacientiek sa rozhovorí, ale väčšina z nich je pevne rozhodnutá a chcú to mať čím skôr za sebou. V našej nemocnici máme na nich času dosť, ale zvyčajne ženy nemajú záujem rozprávať sa o svojom rozhodnutí.

Spolu s pediatričkou Tatianou Spevákovou ste poslali poslancom otvorený list, v ktorom ste ich vyzvali nepodporiť návrh Anny Záborskej. Pod list sa podpísalo už 220 lekárov a zdravotníkov. Nestáva sa často, že sa lekári angažujú v politike a apelujú na poslancov. Prečo to bola pre vás taká dôležitá vec, aby ste sa ozvali?

Už sme to nevedeli vydržať. Sledujem politiku a veľmi citlivo vnímam tieto návrhy. Pravidelne sa objavujú návrhy na sprísnenie interrupcií, pravidelne sa v nich objavujú hlúposti a posledný návrh prešiel prvým čítaním. Povedala som si, že keď sa doteraz nikto neozval, musím sa ozvať ja a teraz. Mám deti, ktoré chcem vychovávať v normálnej spoločnosti. Keby som stála pred otázkou interrupcie, musím ísť na Slovensko, pretože v Česku sú povolené len pre ženy s trvalým alebo prechodným bydliskom. Robím to aj pre seba, pre svoje kamarátky, pre deti a pre naše dcéry. Je mi ľúto, že odborníci sa neozvali, ale potom sme o tom hovorili s prezidentom Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Martinom Redechom a on nám povedal, že jeho sa nikto nič nepýtal. Doteraz rokoval parlament o 19 návrhoch na sprísnenie interrupcií a ani raz sa ho nikto nepýtal na názor. Tak sme si povedali, že to vyskúšame a vyšlo to. Vidno, že ten návrh písal niekto od stola, bez reálnej praxe a bez poznatkov o tom, ako vôbec vyzerá rozhodovanie a rozhovory o interrupciách. Ja sa s tými ženami rozprávam a viem, čo to obnáša a viem, ako vyzerá samotný zákrok. S tými ženami sa stretnem aj po zákroku. Vyzerá to inak ako na tom papieri. Nemôžeme chcieť, aby zákony, ktoré pojednávajú o odbornosti, boli písané bez zdravotníkov. Pani Záborská bola ORL lekárka. Akú vedomosť má o reprodukčných orgánoch? Asi takú, akú mám ja o zápale stredného ucha. Nie je hanba požiadať o pomoc. Na to tu sme a sme vždy ochotní pomôcť.

Vznikla aj petícia za podporu návrhu Anny Záborskej. Je to teda tak, že aj slovenskí zdravotníci sú v tejto téme rozdelení?

Pod touto petíciou je podpísaných veľa zdravotníkov, ktorí nie sú gynekológovia. Sú tam farmaceuti, zdravotné sestry, sanitári, lekári na dôchodku či lekárky bez praxe. V poriadku, majú právo sa vyjadriť, ale prekáža mi, že to písal asistent pani Záborskej a rozposielal to všetkým zdravotníkom. Keby sme to takto robili my, tak nám to možno tiež podpíšu všetky sestry. O to však nešlo. Vyčítame tomu návrhu najmä neodbornosť. Sú tam medicínske nezmysly.

Viac ako tretina interrupcií na Slovensku by mohla byť vykonaná tabletkou

V Česku je schválená „potratová“ tabletka. Ako funguje?

V Česku sa používa od roku 2014, takže je už celkom dobre zabehnutá. Ide o dve tabletky, ktoré sa podávajú ambulantne bez potreby hospitalizácie. Pacientka príde do nemocnice, podáme jej prvú tabletku, ak tehotenstvo nepresiahlo siedmy týždeň. Ak presiahlo sedem týždňov, tabletka sa už nepodáva. Pacientku teda najprv vyšetríme, potom jej podáme tabletku a ostáva u nás jednu hodinu. Táto tabletka spôsobuje zastavenie rastu buniek. Ide domov a príde o dva dni. Vtedy dostane druhú tabletku, ktorá má spôsobiť vypudenie odumretého obsahu maternice. Približne o hodinu začne krvácať. Krvácanie je silnejšie a trvá niekedy aj desať dní. Žena ostáva v nemocnici hodinu a príde o dva týždne na kontrolu.

Je to sprevádzané bolesťami?

Mierne bolesti sú. Vždy žene odporúčame, aby si vzala tabletku proti bolesti, ale nikdy sa pacientka nesťažovala na neznesiteľnú bolesť. Pripísala by som to stredným menštruačným bolestiam.

Je bezpečnejšia ako chirurgická interrupcia?

Samozrejme. Pacientka nemusí podstúpiť anestéziu, ktorá má tiež nežiaduce účinky a nemusí podstúpiť chirurgické odstránenie plodového vajca. Je to šetrnejšie. Nevýhoda je, že krvácanie niekedy trvá aj desať dní a pacientky sú nervózne. Treba ich ubezpečiť, že je to v poriadku.

Stúpa po tejto tabletke riziko, že žena bude mať problém otehotnieť?

Nie. Táto tabletka simuluje prirodzený potrat, takže to riziko je tam podobné.

Spôsobila v Česku nárast interrupcií?

Nie. Klesajúci trend je v Česku už niekoľko rokov. Pozrela som si štatistiky na Slovensku a 2500 interrupcií bolo vykonaných do ôsmeho týždňa tehotenstva. Čiže viac ako tretina interrupcií na Slovensku by mohla byť vykonaná tabletkou. Navyše, tá druhá tabletka sa využíva aj v pokročilom tehotenstve, keď žena musí podstúpiť interrupciu, alebo keď príde o dieťa a je potrebné, aby krvácala. Nemusí ísť na kyretáž, ale stačí jej podať tabletku. To na Slovensku stále nie je možné.

Organizácia Možnosť voľby robila prieskum medzi zdravotníckymi zariadeniami a zistili, že legálnu interrupciu na žiadosť ženy poskytuje na Slovensku len 43 percent z nich. Ako je to v Česku? Sú interrupcie prístupnejšie?

Neviem, pretože takýto prieskum sa v Česku nerobil, pretože to nie je téma. Aj v Česku sú lekári, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí, ale nie je to také časté ako u nás.

Jednou z nemocníc, ktoré nevykonávajú interrupciu, je aj nemocnica v Trstenej. Jej riaditeľ a gynekológ Marian Tholt v rozhovore pre denník Postoj povedal, že interrupcia nie je povinná zdravotná starostlivosť, a preto ju nemusia vykonávať. Je teda interrupcia starostlivosť, na ktorú by žena mala mať právo?

Rozumiem, keď si to uplatní jednotlivec, ale prečo do toho vstupuje riaditeľ? Tomu nerozumiem. Ja si myslím, že interrupcia by mala byť dostupná, ale keď to niekto nechce robiť, nepresvedčíme ho.

BRATISLAVA/Katarína Kiššová
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

TOP ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti