Strana, ktorá nenaskočila na vlnu spájania. Nedohodla sa s Demokratmi ani Kresťanskou Úniou a sebavedomo vyhlasuje, že do volieb pôjde samostatne. V prieskumoch sa pritom pohybuje v zóne ohrozenia. Ak by sa však do parlamentu dostala, môže Ficovi udeliť stopku v jeho ambíciách zostavovať vládu.
KDH sa pokúsi po tretí raz dostať do parlamentu. Hnutie totiž už dvakrát dostalo stopku, keď mu poslanecké mandáty ušli len o pár tisíc hlasov. Ako v rokoch 2016 a 2020, tak ani v týchto voľbách sa hnutie nemieni spájať.
Kresťanskí demokrati odmietli Hegerových Demokratov a prekvapivo sa nedohodli ani s bývalou členkou hnutia Annou Záborskou, ktorá teraz vedie konkurenčnú Kresťanskú Úniu. Podľa politológa v prípade KÚ urobili chybu.
„Oslovujú totiž toho istého voliča, jeden druhému by si neprekážali a takto si budú konkurovať. Pani Záborská napokon vzišla z KDH, takže by sa to spojenie dalo vnímať ako určitý druh návratu ku koreňom,“ myslí si politológ Radoslav Štefančík.
KDH sa nateraz zameralo na známe osobnosti z konzervatívneho prostredia. Na kandidátku už prizvalo bývalého štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva Petra Stachuru, bývalého ministra školstva Jána Horeckého a najnovšie aj Františka Mikloška.
„V prípade pána Mikloška sa obávam, že presvedčený volič by volil KDH s Mikloškom i bez neho. Mikloško je však osvedčený diskutér, takže tam, kam nebude môcť prísť Majerský, môže poslať práve jeho,“ ozrejmil Štefančík.
Podobný názor má aj šéf prieskumnej agentúry Focus.
„Pri angažovaní F. Mikloška nehrozí riziko, že by bol nečitateľný pre súčasných voličov KDH, otázkou je, či môže prilákať tých nových,“ uviedol Martin Slosiarik.
Hnutie sa v preferenciách dlhodobo pohybuje v zóne ohrozenia. V agentúrach sa totiž drží na úrovni 5 až 7 percent.
„Napriek tomu má KDH v populácii potenciál nových voličov, ale problém je v tom, že sa pohybuje v priestore, kde súťaží nielen s konzervatívnymi, ale aj s ľavicovými stranami,“ dodal Slosiarik.
Výkričník pre KDH sú dvoje predchádzajúce voľby. V oboch sa len tesne nedostalo do parlamentu, pričom v prieskumoch malo podobné čísla.
„Myslím si, že KDH naposledy doplatilo na to, že časť voličov sa nechala napokon strhnúť ‚snehovou guľou‘ OĽANO, ktorá na seba začala veľmi rýchlo v priebehu posledných pár týždňov nabaľovať voličov,“ vysvetlil Slosiarik.
Odborníci upozorňujú, že v týchto voľbách sa nehrá len o účasť jednotlivých strán. Momentálne je ich v ohrození viacero a miera prepadu ohlasov môže radikálne meniť počty v parlamente.
„Ako nakoniec bude vláda vyzerať, môže závisieť od každej politickej strany, ktorá sa dostane alebo nedostane do parlamentu. A čím väčšia strana, o to viac bude ťažiť z tzv. prepadnutých hlasov,“ ozrejmil Štefančík.
A v tejto situácii je aj KDH. Ak by sa hnutiu podarilo získať nejaké poslanecké mandáty, tak by výrazne znížili šance Smeru vytvoriť vládu. V opačnom prípade môžu kresťanskí demokrati slúžiť ako Ficov výťah k moci.
„Spomeňme si len na rok 2012, kedy strana Smer s necelými 45 percentami obsadila až 83 kresiel v parlamente,“ uzavrel Štefančík.
Pozrite si reportáž o (ne)spájaní strán. Nakrúcal Martin Prôčka.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
