Zuzane Čaputovej vypršal čas. Mesiace totiž opakovala, že sa k opätovnej kandidatúre vyjadrí skôr ako jej predchodca Andrej Kiska. Tento sľub však už určite nedodrží. Podľa politológa sa už mala dávno rozhodnúť.
O opätovnej kandidatúre Zuzany Čaputovej sa intenzívne debatuje niekoľko mesiacov. Prezidentka však po celú dobu ani len nenaznačila, akým smerom sa uberajú jej myšlienky.
„Ešte mám nejaký čas rozhodnúť sa. Chcem vyslať signál, že to rozhodovanie a zvažovanie je maximálne zodpovedné,“ uviedla v polovici marca. Zároveň poukázala, že je potrebné citlivo zvážiť všetky aspekty.
Čo sa týka termínu, prezidentka si určila jar tohto roka, ale malo by to byť skôr, ako svoje rozhodnutie oznámil Andrej Kiska. Bývalý prezident tak urobil 15. mája, teda desať mesiacov pred prezidentskými voľbami.
Tento termín Zuzana Čaputová už nestíha, keďže v pondelok jej uplynul čas. Navyše, stále neoznámila, kedy tak mieni urobiť, pričom ani Prezidentský palác sa k tomu nevyjadruje. Vôbec totiž nereagoval na naše otázky.
Prezidentka mala podľa odborníka svoje rozhodnutie oznámiť už dávno. Zmenšuje totiž šancu možným záujemcom o kandidatúru z jej hodnotového spektra, a to v prípade, ak by sa rozhodla neuchádzať o najvyšší post v štáte.
„Už len v úcte k potenciálnym kandidátom, hodnotovo podobným, ako je ona sama, sa už mohla rozhodnúť dávno. Vo vzťahu k hodnotovo odlišným kandidátom je úplne zbytočné naťahovať čas. Oni s tým už totiž počítajú, inak by do nej nebúšili hlava nehlava,“ zhodnotil politológ Radoslav Štefančík.
Ona sama ohlásila kandidatúru v roku 2018 len pár dní potom, ako Andrej Kiska oznámil, že sa už opätovne nemieni uchádzať o funkciu prezidenta. Teraz môžu byť v podobnej situácii viaceré osobnosti, najviac sa špekuluje o Ivanovi Korčokovi.
A aj keď bol Korčok ministrom zahraničných vecí, menej ako rok na aktívnu kampaň nemusí vôbec stačiť. Nehovoriac o menej známych kandidátoch.
Prezidentke situáciu skomplikovala aj turbulentná politická situácia. Musela zobrať poverenie vláde Eduarda Hegera a vymenovať úradnícku vládu. Ak by sa predsa len v týchto dňoch rozhodla oznámiť, ako mieni naložiť so svojou politickou budúcnosťou, politickí konkurenti by to mohli zneužiť.
„Keby to urobila v týchto dňoch, našlo by sa určite mnoho kritikov, ktorí by jej vytkli, že zneužíva situáciu vo svoj prospech. Napríklad tým, že ignoruje vôľu riadne zvolených politických strán do parlamentu a vládu vymenovala prakticky bez ich odobrenia,“ ozrejmil Štefančík.
Zuzane Čaputovej ani z pohľadu preferencií nehrá súčasná politická kríza do karát. Za vládu, ktorú zostavila, berie na seba plnú zodpovednosť a chtiac či nechtiac sa ocitla v straníckom zápase.
„Zobrala na seba riziko, že prípadné nedostatky predsedu vlády či ministrov budú vytýkať hlavne Zuzane Čaputovej. Ale bola by to zlá prezidentka, keby svoje vlastné politické záujmy kládla nad záujmy krajiny,“ poznamenal Štefančík.
Prieskumy vernej mienky doposiaľ Zuzane Čaputovej prajú. Je najdôveryhodnejšia z politikov a podľa aprílového prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N by v druhom kole prezidentských volieb vyhrala, aj keby boli jej protikandidáti Peter Pellegrini, Maroš Žilinka či Robert Fico.
Ani jeden z nich, ale ani nikto iný, však oficiálnu kandidatúru ešte neohlásil. Jedine Štefan Harabin vyhlásil, že zbiera 15-tisíc podpisov, keďže sa o prezidentský post plánuje uchádzať ako občiansky kandidát.
Pozrite si najaktuálnejší prieskum od agentúry Focus.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
