Patogény sú čoraz rezistentnejšie voči antibiotikám a liečba chorých sa preto predlžuje. Pediatrička potvrdzuje, že kým v minulosti sa dieťa bežne vyliečilo za pár dní, teraz sa trápi aj dva týždne. Nové antibiotiká zatiaľ na trhu nie sú, ľudia by sa preto mali sústrediť na zlepšenie vlastnej imunity.
Ak neobjavíme nové antibiotiká, ľudia začnú čoskoro zomierať aj na bežné ochorenia ako angína alebo zápal močových ciest. Upozorňuje na to vedkyňa Stanislava Bezdíček Králová, ktorá na Antarktíde skúma mikroorganizmy a je na „stope“ novému druhu antibiotík.
Aby sme situáciu mali viac pod kontrolou, je dôležité v prvom rade dbať o imunitu a zdravie.
Ochorenia bakteriálneho pôvodu môže človek chytiť od kohokoľvek, no často si ich pacienti odnášajú z nemocníc. Práve tieto patogény sú najhoršie a majú najväčšiu rezistenciu voči antibiotikám.
Aj pri bežných ochoreniach už pediatrička Kristína Visolajská vníma vo svojej ambulancii problém.
„Keď robím výtery v ambulancii, tak väčšinou nám vychádzajú patogény, kde je nejaká rezistencia voči antibiotikám,“ hovorí pediatrička.
Stáva sa jej, že dieťaťu predpíše antibiotikum, ktoré nezaberie a musí predpísať iné.
„Liečenie sa predlžuje, je tam viac nežiaducich účinkov, choroba nejde dobre. Bežne by sa dieťa vyliečilo za pár dní, takto sa trápime aj dva týždne,“ upozorňuje lekárka.
Dôvodov vysokej rezistencie je podľa Visolajskej viac. Prvým sú rodičia, ktorí naliehajú na lekárov.
„Typické sú soplíky u škôlkarov. Pre soplíky nemôžu chodiť do škôlky, ale zamestnávatelia tlačia na rodičov, aby sa už vrátili do roboty, takže sa potrebujú ochorenia rýchlo zbaviť. Veria, že antibiotiká pomôžu,“ vysvetľuje.
Riešením podľa nej sú škôlky, kam by mohli chodiť aj deti s miernymi príznakmi ochorenia.
Druhú skupinu podľa odborníčky tvoria deti z rómskych komunít. Ich rodičia sú dlhodobo zvyknutí na nadužívanie antibiotík a tiež vyvíjajú na lekárov tlak. Pre nich je jednoduchšie vypísať recept, ako rodičom vysvetľovať, že ochorenie treba jednoducho vyležať.
Posledným problémom sú piatky. Pediatričke sa stáva, že koncom týždňa príde choré dieťa, ktorému urobí tzv. CRP vyšetrenie. Ak vyjde výsledok nad 40, je bežné predpísať antibiotikum.
Ak má však dieťa výsledok 35, nevie, či sa mu večer alebo v priebehu víkendu nezhorší stav. Keďže nechce, aby zaťažovali pohotovosť, radšej predpíše antibiotiká.
Základom je podľa odborníkov budovanie si imunity a práve tú máme zvyčajne vo svojich rukách. Výskumníčka Bezdíček Králová radí držať sa starého známeho a overeného návodu.
„Tá formulka je stále rovnaká: aktívny pohyb vonku. Ak máte sedavé zamestnanie, čo najviac sa hýbte aj počas pracovnej doby. Zdravá strava - čo najviac ovocia, zeleniny, vlákniny a fermentovaných potravín, aby mal človek prísun pozitívnych mikroorganizmov, čo veľa ľudí nemá. Nepreháňať to s antibiotikami a potom dve veci, na ktoré sa často nemyslí: spánok a stres. Dnes sme zvyknutí byť stále v stresovom móde týždne, mesiace až roky. Nepomáha to ani spánku a ani imunite. Toto má každý vo vlastných rukách, nikto to neurobí za nás,“ radí vedkyňa.
Dodáva, že zmeniť životný štýl nie je ľahké, ale dokáže to podľa nej každý.
„Je to o vybudovaní si návyku a človek sa bude cítiť lepšie. Hovorí sa, že vždy trvá 60 dní, kým si človek zvykne na nejakú zmenu alebo na nový návyk. Prežiť 60 dní je najväčšia výzva, ktorú si ľudia môžu dať,“ dodáva.
Pozrite si reportáž o tom, ako sú na tom ukrajinské deti na Slovensku s povinnými očkovaniami (8. 5.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
