Slovensko bude mať po prvý raz v histórii úradnícku vládu. Po odchode ministrov Samuela Vlčana a Rastislava Káčera totiž prezidentka Zuzana Čaputová nemala inú možnosť. Podľa politológa môže nová situácia zamiešať kartami na politickej scéne.
Čo sa dočítate v rozhovore s politológom Radoslavom Štefančíkom
Keď sa zdalo, že vláda Eduarda Hegera to už potiahne do predčasných volieb, v priebehu niekoľkých dní sa mu rozsypala. Povedali by ste ešte pred týždňom, že prezidentka napokon bude musieť siahnuť po úradníckej vláde?
Určte by som to netvrdil, pretože aj Zuzana Čaputová dlhodobo prezentovala názor, že vláda, ktorá nemá podporu v parlamente, nemôže dostatočne dobre fungovať. Ale vzhľadom na to, že odišiel pán Vlčan a pán Káčer, skutočne hrozilo, že by sa ministerské funkcie kumulovali v rukách jednotlivcov. Je preto pochopiteľné, že sa pani prezidentka rozhodla vymenovať novú vládu zloženú z odborníkov.
Slovensko po prvý raz v histórii povedie tento typ vlády. Čo môžeme od nej očakávať?
Minimálne vyššiu mieru kompetencie, pretože pri niektorých ministroch sme sa skutočne pýtali, či sú dostatočne kompetentní vykonávať konkrétnu funkciu.
Zuzana Čaputová už prezradila, že na čele kabinetu bude viceguvernér NBS Ľudovít Ódor. Ako hodnotíte jeho nomináciu?
Pani prezidentka nepoužíva pojem úradnícka vláda alebo vláda odborníkov a Ľudovít Ódor je za odborníka považovaný. A vzhľadom na funkciu, ktorú teraz zastáva, vláda môže priviesť Slovensko na cestu lepšieho spravovania verejných financií.
Táto vláda bude vládnuť niekoľko mesiacov. Môže to prezidentke politicky ublížiť?
Môže jej to ublížiť, ak sa rozhodne opätovne kandidovať. Pokiaľ totiž budú niektorí ministri zlyhávať, tak si viem predstaviť, že časť politického spektra to bude pani prezidentke vyčítať. Na druhej strane, ak sa ukáže, že sa veci verejné dajú spravovať aj odborne, môže jej to paradoxne pomôcť.
Úradnícka vláda bude zrejme vytvárať priestor pre koaličných politikov, aby sa zbavili zodpovednosti a budú skúšať presvedčiť voličov, že už sú v podstate v opozícii. Môže sa im to podariť?
Igorovi Matovičovi sa to darí, pričom sám seba dlhodobo prezentuje ako opozičného politika. Dokonca keď sa stal predsedom vlády, tak aj vtedy pokračoval vo svojej opozičnej politike a vôbec si nevšimol, že vedie vládu. To isté momentálne robí Richard Sulík, ktorý vyhlasuje, že je opozičný politik. A to aj napriek tomu, že ešte prednedávnom obaja boli súčasťou vládnej moci. Presvedčiť teda voliča môžu, ale pôjde o malé klamstvo.
Poďme k jednotlivým stranám. Demokrati v posledných prieskumoch začali padať, teraz prídu o všetky vládne posty, ktoré im vytvárali priestor na sebaprezentáciu. Bude mať Eduard Heger a spol. vážny problém dostať sa do parlamentu?
Určite áno. Z pozície predsedu vlády totiž dokázal na seba ťahať mediálnu pozornosť a to platí aj pre jednotlivých ministrov. No v týchto dňoch sa z Eduarda Hegera stane radový poslanec a médiá už o neho nebudú javiť taký záujem, ako keď zastával post premiéra. Do popredia vystúpia politici, ktorí dokážu na seba upútať pozornosť a Eduard Heger medzi nich nepatrí.
Nemal by Eduard Heger ponúknuť post predsedu, aby sa strana mohla znova nadýchnuť?
Ponúknuť by to určite mohol a viem si predstaviť, že stranu Demokrati by do volieb viedol niekto iný. Obávam sa totiž, že keď bude Eduard Heger vystupovať v predvolebných diskusiách, tak sa v konkurencii silnejších komunikačných lídrov stratí.
A máte na mysli aj konkrétne meno, kto by sa na tento post hodil?
Myslím si, že Jaroslav Naď by vedel Eduarda Hegera plnohodnotne nahradiť. A ak nie na pozícii predsedu strany, tak na pozícii volebného lídra.
Eduardovi Hegerovi sa stala ešte jedna nepríjemnosť. Po tom, čo ho na sociálnej sieti skritizoval spolustraník Rastislav Káčer, tak aj on požiadal o uvoľnenie z postu ministra zahraničných vecí. Hrozia Demokratom podľa vás ďalšie odchody?
Podľa mňa áno, pretože nejde o hodnotovú stranu. Tak ako si niektorí ministri zo dňa na deň rozmysleli, že budú súčasťou strany, tak isto si môžu rozmyslieť aj svoj odchod.
Navyše sa do nich zahryzol Igor Matovič, pričom ten, naopak, preferenčne rastie. Ako momentálne odhadujete šance OĽANO, s tým, že ešte dostane šancu dennodenne biť do vlády, ktorú zostavila Zuzana Čaputová?
Ľudia už majú skúsenosť s Igorom Matovičom, preto už nedokáže zopakovať volebný výsledok z roku 2020. To však nevylučuje fakt, že sa do parlamentu dostane. Predsa len jeho voličské jadro je na úrovni piatich až šiestich percent, no pravdepodobne už nedosiahne dvojciferný výsledok.
SaS, ktorá sa už dlhšie profiluje ako opozičná strana, stavila na rebrand a zmenila aj komunikačný štýl. Jej líder Richard Sulík totiž hovorí, že chce vyhrať voľby. Zaberie to podľa vás na voličov?
Doterajšie prieskumy verejnej mienky hovoria, že ani veľmi nie. Richard Sulík síce tvrdí, že strana zastavila pád preferencií, ale ona sa dostala len tam, kde vždy pred voľbami bola. SaS má teda 5-percentné voličské jadro, ale vzhľadom na to, že má dosť silnú konkurenciu v Progresívnom Slovensku, nepredpokladám, že by začala nejako výrazne rásť. Znova jej preto pôjde o to, či sa do parlamentu dostane alebo nie.
SaS napriek nízkym preferenciám tvrdí, že do volieb pôjde samostatne, to isté hovorí aj ohrozené KDH. Demokrati zasa len opakujú, že oni majú dvere otvorené a Maďarom v Aliancii dokonca hrozí rozkol. Takýmto štýlom môže prepadnúť asi 20 až 25 percent stredopravých hlasov. Príde podľa vás ešte k nejakému spájaniu?
Ťažko povedať, pretože tieto strany by si akoby nechceli uvedomiť, čo im hrozí. Napríklad, ak sa KDH opäť nedostane do parlamentu, je možné, že to už bude definitívna bodka za 30-ročným pôsobením kresťanských demokratov. Mali by preto uvažovať, ak už nie o spájaní so stranami, tak aspoň o spolupráci s osobnosťami, ktoré dokážu na seba viazať konzervatívneho voliča.
Demokrati si musia uvedomiť, že ich situácia je veľmi zlá. Teraz po páde vlády sa už nemôžu prisunúť k nejakej väčšej strane, jedine, že oslovia jedno, dvojpercentné strany. A potom im zostáva len dúfať v dobrý výsledok.
Ešte sa pristavme pri Hlase a Smere. Robert Fico tvrdí, že túto vládu podporí, keď budú voľby začiatkom júla. To by sa však musela meniť ústava. Je to realistické?
Okrem zmeny ústavy by bolo potrebné zmeniť celú volebnú legislatívu, pretože v nej sú zadefinované presné termíny a podmienky, za ktorých sa voľby uskutočňujú. Nemyslím si preto, že júlový termín je v tomto kontexte reálny.
Nie je to teda len zámienka Smeru, aby nemusel rovno povedať, že úradnícku vládu v parlamente nepodporí, aj keď po nej volal?
Určite áno, no na druhej strane od Roberta Fica nikto neočakával, že bude podporovať vládu, ktorú vymenuje Zuzana Čaputová.
Pýtam sa aj preto, lebo Peter Pellegrini automaticky vyhlásil, že túto vládu nepodporí, pričom sám k nej vyzýval. Dáva to politickú logiku?
To je ten paradox. Ak to od Roberta Fica nikto neočakával, tak od Petra Pellegriniho sa to očakávať dalo. Pri Hlase je dlhodobo politická schizofrénia oveľa intenzívnejšia ako pri Smere.
Ak by ste dnes mali povedať, na základe preferencií a trendov, kto podľa vás vyhrá voľby?
Dnes by zrejme vyhral Smer, pretože dokáže dobre mobilizovať voličov. Ak to však porovnáme s rokom 2020, tak momentálne neexistuje silná spoločenská objednávka po slušnom type politiky, ale skôr sa obávam toho, že ľudia počúvajú skôr na vulgárny jazyk, veria konšpiráciám a hoaxom, preto si myslím, že práve takýmto stranám sa bude vo voľbách dariť.
Pozrite si aj reportáž o prvých menách úradníckej vlády, ktorú sme odvysielali v pondelok (9. 5.):
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
