Babky bylinkárky a ich liečivé rastliny majú na Slovensku dlhú tradíciu. V našej prírode rastú bylinky, ktoré už stáročia pomáhajú s mnohými ťažkosťami a dodávajú ľuďom silu aj energiu. Vždy ich môžete mať po ruke aj vy, poradíme vám, ako si ich vypestovať na vlastnej záhrade či na balkóne.
V slnečnej Rajeckej doline v dedinke Ďurčiná nás privítala bylinkárka Katarína Künstler. V dychberúcej prírode, v chránenej oblasti, pestuje letničky, ako je napríklad nechtík, ale aj trvalky, ako sú šalvia, materina dúška či mäta.
Svojím záhonom nás previedla a prezradila nám, ako si liečivé rastlinky vypestovať doma.
Jednou z vďačných byliniek je materina dúška. „Vie prežiť aj na suchších a kamenistých pôdach “ hovorí bylinkárka Katka.
Výzva prichádza o čosi skôr, a to pri sadení. „Vypestovanie zo semienka môže byť náročnejšie. Ak ju len tak na voľno nasejete, nemusí sa chytiť,“ tvrdí. Materina dúška má totiž úplne drobné mikrosemienka, prirovnávajú ich k peľu.
Aj to sa ale podariť môže. Bylinku ľahko nájdeme napríklad na mraveniskách, kde si ju so sebou doniesli mravce.
Ak však nechcete riskovať, kúpte si sadeničku alebo si semienko predpestujte.
Úplne ideálnym riešením je urobiť si odkopok priamo v prírode. „Tak je najväčšia pravdepodobnosť, že tá bylinka prežije. V prírode rastie mnohokrát v drsnejších podmienkach. Ak ju teda my dáme do nejakých vyvýšených záhonov alebo do skalky, určite jej bude fajn,“ radí Katka.
Materina dúška sa zostriháva. „Je to plazivý malý kríček. To, čo sa zostrihne, sa vždy rado obnoví. Stále vytvára taký koberček,“ opisuje.
Táto bylinka sa podáva pri poruchách trávenia spojených s plynatosťou či kolikami. Zrelaxuje organizmus a pomáha pri strese aj pri problémoch s dýchacími cestami.
„Materina dúška je mojou najobľúbenejšou bylinkou. Je húževnatá, nenáročná a pritom nádherne voňavá a liečivá. Je dennou bylinkou celej mojej rodiny a teším sa, že sa jej darí v našom okolí a aj na našich políčkach,“ opisuje svoj vzťah k tejto bylinke Katka.
Materinu dúšku môžete sadiť a pestovať celý rok. „Ak zo semienka, tak samozrejme niekedy na jar. Ak však ako sadeničku, hocikedy,“ hovorí Katka.
Je to rastlinka, ktorá sa hodí do záhonu aj do skalky či do kvetináča na balkón.
Katka Künstler odporúča na pestovanie doma aj mätu. Vo voľnej prírode ju už takmer nenájdeme.
V Ďurčinej sadia mätu podzemnými výhonkami, ktoré oddelia v celom trse od dospelej rastliny. Pre dobrú vlastnú skúsenosť tak radia aj ostatným.
Pod povrchom má mäta rozsiahly koreňový systém, vďaka ktorému dokáže podísť iné rastlinky a objaviť sa aj na mieste, kde ste ju pôvodne nečakali ani nechceli. Mnohí napokon hovoria, že sa jej nedokážu zbaviť.
„Len si ju dajte, kde nemáte nič. Ona sa rozrastá a ťahá. Prerastie cez všetko, čo tam je,“ upozorňuje bylinkárka Mária, ktorú sme zastihli v záhone.
„Ja som si urobila taký kruh, obkopala to a dala som tam kamene, aby sa mi už neťahala ďalej. Nie je náročná na pestovanie, len potrebuje svoje miesto,“ radí.
Mäta má rada vlhko a pravidelnú zálievku. Je však vďačná a uchytiť sa môže aj na miestach, kde by ste to nepredpokladali.
„Zať kopal základy, mal kopu hliny. Hovoril mi, že to už je taká neúrodná zem, ale aj tak som tam dala trs mäty. No krásna vyrástla, ani ja na dvore takú nemám. To sa ani nepolievalo a minulý rok bolo sucho. Nemusíte až tak často,“ hovorí Mária.
Mäta má veľa pozitívnych účinkov. „Ak máte cez leto radi nápoj, ktorý je osviežujúci, zdravý a dodáva vitálnosť, odporúčam do studenej vody pár lístkov mäty,“ hovorí Katka. Keď lístky odrežete, znova sa pekne obnovia.
Ak si mätu chcete vysušiť, pozbierajte vňať aj s listami pred kvitnutím a sušte v tieni pri teplote do 35 stupňov Celzia. Ideálne vo zväzkoch „dole hlavou“, aby sa liečivé látky sústredili do lístkov.
Mäta pieporná má antiseptický účinok, ktorý dezinfikuje a uvoľňuje dýchacie cesty. Pomáha pri zápaloch ústnej dutiny a pri nachladnutí. Je tiež vhodná na podporu chuti do jedla aj samotného trávenia.
Aj mätu môžete sadiť kedykoľvek počas roka. Má úžasnú reprodukčnú schopnosť a rada sa rozširuje hocikedy. V chladnejších mesiacoch je potrebné zazimovať ju. Na jar sa sama nabudí a oživí.
Na slovenských lúkach v teplejších mesiacoch tradične žiari nechtík. Kvitne od jari do neskorej jesene. Jeho žlté a oranžové kvety sa na noc zatvárajú.
Nechtík je letnička. Špecifické na ňom je, že má v sebe zakódovanú obrovskú reprodukčnú silu, opisuje Katarína Künstler.
„To znamená, že vyslovene potrebuje odtrhávanie kvietkov každý deň. Vie, že musí vykvitnúť, kvietok musí dozrieť na semienko a následne rastlina zomiera. Ak však kvietky včas odtrhneme, tak má znova v sebe tú silu a kvitne ďalej,“ hovorí.
Vďaka tomuto triku dokážu nechtík zbierať až do neskorej jesene. „Minulý rok sme dokonca ešte v októbri nosili nechtík v košoch,“ spomína Katka.
Keď si chceli prichystať semienka na sadenie, pole nechali dozrieť. Napoly hnedé a suchšie hlavičky zozbierali a vysušili. Semienko vyzerá ako odstrihnutý ľudský necht, preto sa aj volá nechtík.
Našim českým susedom zase semienko pripomína mesiac, tak bylinke dali názov měsíček.
Pri siatí musíte byť opatrný a siať len plytko, semienka sú totiž jemné.
Nechtíková mastička je povinná výbava každej lekárničky. Je antiseptická a záchranou pri mnohých ťažkostiach s pokožkou.
Tradičným receptom je nechtík v bravčovej masti alebo modernejšie v kokosovom oleji. „Dve hrste kvetov nechtíka na pol kila masti. To sa zahreje, nechá 24 hodín vychladnúť a na ďalší deň sa to opäť zahreje, precedí a je to. Spraviť si však môžete aj odvar a opláchnuť si ním vlasy, alebo ho použiť na pokožku,“ poradila bylinkárka.
Nechtík okrem toho podporuje činnosť pečene a žlčníka, pomáha pri tráviacich ťažkostiach a proti kŕčom. Podporuje obranyschopnosť organizmu a pomáha pri menštruačných problémoch. Preto sa odporúča používať ho aj na prípravu čaju, či už horúceho v zime, alebo ľadového teraz v lete.
Upozorňujeme však, že nechtík nie je vhodný pre tehotné a dojčiace ženy.
„Nechtík je podľa literatúry možné aj navonok siať už v marci, nevadí mu ani mierny mráz. Úplne ideálne je to však v apríli,“ hovorí bylinkárka Katka.
Rajecká dolina je už od roku 2020 lokalitou pre zber bio certifikovaných voľne rastúcich rastlín.
Katarína Künstler tam po troch rokoch pestovania byliniek obhospodaruje takmer 12 hektárov pôdy. Bylinky a plody od nej odoberá blízky výrobný závod Kofoly pre svoje ochutené vody s bylinkovými extraktami Rajec, ale aj tradičný výrobca liečivých bylinných čajov Leros.
Katka ročne vďaka pomoci miestnych bylinkárov vypestuje v Rajeckej doline a odovzdá na ďalšie spracovanie 1,6 tony vysušených byliniek.
Bylinky jej nosia aj pestovatelia a zberači z blízkeho okolia do miestnej výkupne byliniek Lerosu v Rajeckej Lesnej.
„Oslovujú nás však aj bylinkári z iných kútov Slovenska, ktorým vieme zabezpečiť odvoz ich bylín, alebo im preplatiť poštovné. Poteším sa každej dobre vysušenej, čistej bylinke, aj keď ju bylinkár prinesie alebo pošle aj v menšom množstve,“ dodáva Katka.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
