Keď sa známe osobnosti rozhodnú prehovoriť o domácom násilí, zvyčajne tým dodajú odvahu ďalším ženám. V spoločnosti však stále pretrvávajú mýty, že za bitku si žena môže sama a od násilníka mala odísť po prvej facke.
Keď influencerka Ráchel Karnižová ukázala fotky, na ktorých je zbitá, spustila lavínu ďalších svedectiev domáceho a partnerského násilia. O zlých skúsenostiach s moderátom a hudobníkom Tommym Kottym porozprávala aj ďalšia známa influencerka Lujza Kalčok. Na sociálnej sieti otvorene porozprávala, že bola obeťou a nechce, aby sa to stalo ďalšej žene.
Nemlčať sa rozhodla aj účastníčka šou Ruža pre nevestu Tereza Kosecová, ktorá bola v minulosti tiež týraná svojím bývalým partnerom.
O prípad násilného správania moderátora sa začal zaujímať aj generálny prokurátor a v súčasnosti je už Tommy Kotty obvinený.
Odborníčka na domáce násilie aj advokát týraných žien radia, ako postupovať, keď ste obeťou násilia, alebo ste jeho svedkom.
Riaditeľka Občianskeho združenia Žena v tiesni Tatiana Brnová hovorí, že prvý krok, ktorý musí žena urobiť, je rozhodnúť sa odísť z násilného vzťahu. Keď je rozhodnutá a pripravená, mala by vyhľadať odbornú pomoc.
V takmer každom kraji sa nachádzajú poradne pre ženy zažívajúce násilie.
„Tam ženu nasmerujú, identifikujú, pomôžu po právnej, ekonomickej a psychologickej stránke. Tieto poradne majú väčšinou multidisciplinárny tím, ktorý dokáže pomáhať žene podľa toho, čo je práve akútne,“ vysvetľuje Brnová.
Dodáva, že ideálne je, keď sa táto podpora spojí aj s intervenciou polície, ktorá má napríklad možnosť vykázať násilníka z domu.
V prípade, že žena nie je rozhodnutá obrátiť sa na inštitúcie, podľa odborníčky je dobré, keď sa zdôverí aspoň niekomu blízkemu.
To, či a kedy sa žena rozhodne riešiť násilný vzťah, závisí od viacerých faktorov. Fakt je ten, že trend sa zlepšuje.
„V súčasnosti sa vplyvom osvety veci menia. Pred 20 rokmi boli ženy v násilných vzťahoch 15 až 19 rokov, v súčasnosti žena hľadá informácie a úniky už po troch až piatich rokoch,“ dodáva Brnová.
Jedným z najväčších mýtov o domácom násilí je podľa Brnovej ten, že žena má odísť zo vzťahu hneď po prvom incidente a keď zostáva, nesie zodpovednosť za to, čo sa jej deje.
Najčastejší dôvod, prečo ženy roky ostávajú s tyranom je viera, že sa dokáže zmeniť. „Veria, že to bol skrat a že niekedy si za to môžu aj ony samé a že muža vyprovokovali,“ vysvetľuje odborníčka.
K zmene zvyčajne nedochádza ani vtedy, keď sa muž lieči z alkoholizmu.
„Alkoholizmus je závislosť a choroba a musí sa liečiť. Po odstránení alkoholizmu sa často stáva, že násilie pretrváva, akurát je možno v jemnejšej forme. Mnoho alkoholikov pije aj preto, aby mohli povedať, že si nepamätajú, keď ubližujú. Robia to preto, aby sa zbavili zodpovednosti,“ vysvetľuje Brnová.
Silným dôvodom je aj to, že niektoré ženy nemajú kam ísť a boja sa prebrať celú zodpovednosť za rodinu. Niektorí muži sa ženám vyhrážajú, že ak odídu, ublížia im, deťom alebo iným blízkym.
„Mýtus je aj to, že násilník je dobrý otec. Toto často počúvame aj na súdoch. Keď deti vidia násilie páchané na ich mame, mnohé si nesú obraz strachu, nevedia to spracovať a zle znášajú, keď majú ísť napríklad k otcovi,“ dodáva Brnová.
Advokát, ktorý pomáha týraným ženám má ďalšiu praktickú radu. Neodporúča podávať trestné oznámenie na obvodnom oddelení polície. Dôvod je jednoduchý. S obvodnými oddeleniami nemá dobrú skúsenosť.
„Ak je to možné, oslovte najskôr Intervenčné centrum, ktoré vám pomôže spísať kvalifikované trestné oznámenie, ktoré podá priamo na príslušnú okresnú prokuratúru. V prípade podávania trestného oznámenia na obvodnom oddelení máme veľmi zlé skúsenosti po celom Slovensku, že je oznámenie prijímané ako oznámenie o priestupku, čo, samozrejme, nijako situáciu človeka zažívajúceho násilie nerieši, skôr naopak, povzbudzuje násilníka tým, že sa cíti beztrestný,“ vysvetlil Matúš Kanis pre portál markiza.sk.
Advokát potvrdzuje, že ženy sa stále stretávajú s mýtmi o domácom násilí.
„Nemáme právo súdiť jej reakcie, ktoré akokoľvek môžu byť zvláštne, môžu byť výsledkom reakcie na stres, prípadne už posttraumatickej stresovej poruchy, spôsobenej násilným konaním páchateľa. Keď vidíme, že v našom okolí je niekto obeťou násilie, nesúďme ho, neposielajme ho na políciu. Skúsme skôr ponúknuť našu podporu, pochopenie a v prípade, že obeť chce, tak aj našu pomoc,“ skonštatoval Kanis.
Ak sme svedkami incidentu, žene môžeme ponúknuť, že pôjdeme svedčiť v jej prospech.
„To je už vyšší level spolupatričnosti. V dnešnej dobe je málo ľudí ochotných takto pomôcť. Spoločnosť je otupelejšia k ubližovaniu vo svojom okolí a deje sa to častejšie a častejšie,“ dodáva odborníčka.
Podľa advokáta Kanisa je najväčším problémom ľahostajnosť ľudí. Prelomiť ju pomáhajú aj prípady známych osobností a žien, ktoré naberú odvahu prehovoriť. Brnová potvrdzuje, že po medializácii prípadov stúpa spolupatričnosť verejnosti voči obetiam, ale aj ochota ďalších prehovoriť.
Ak ste sa našli v týchto riadkoch a ste obeťou násilia, vyhľadajte pomoc a nečakajte. Kontaktuje bezplatnú linku 0800 212 212 alebo si kliknite na web Zastavme násilie.
Téme domáceho násilia sme sa venovali aj v Teleráne. Pozrite si rozhovor s advokátom Matúšom Kanisom:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
