Postihuje domácu hydinu aj voľne žijúce vtáky – vtáčia chrípka sa na človeka zvyčajne neprenáša – v Číne sa však objavil druh vírusu, ktorý si dokonca vyžiadal svoju prvú ľudskú obeť. Zisťovali sme, či sa máme niečoho obávať.
Žena (56), ktorá v Číne zomrela na vtáčiu chrípku, bola celkovo treťou osobou, ktorá sa nakazila kmeňom s názvom H3N8. Prvé dva prípady hlásili vlani.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie prišla do úzkeho kontaktu s hydinou pravdepodobne na jednom z čínskych trhov. Žena okrem vtáčej chrípky trpela viacerými sprievodnými ochoreniami.
„Vtáčia chrípka sa líši od tej ľudskej - je omnoho nebezpečnejšia a relatívne vysoké percento nakazených zomiera,“ vysvetlil infektológ Peter Sabaka.
Príznakmi sa od tej ľudskej nijak zvlášť nelíši. Začína horúčkami, neskôr sa pridá sťažené dýchanie a takmer vždy prerastie do zápalu pľúc, pri ktorom hrozí udusenie.
„Máme lieky, ktoré na chrípku fungujú. Teda antivirotiká – používame ich napríklad pri liečbe COVID-19, pri liečbe HIV alebo hepatitídy B a C a existujú aj špeciálne antivirotiká na liečbu chrípky,“ priblížil infektológ.
Existuje množstvo druhov vírusov vtáčej chrípky. Niektorými sa nakaziť môžeme, inými zasa nie. Ten, ktorý sa objavil v Číne sa zatiaľ nevyskytol ani u nás ani v iných európskych krajinách.
„Na Slovensku zatiaľ cirkuluje vírus H5N1 – jeho prenos na človeka bol potvrdený v Španielsku a možno ojedinele v niektorých štátoch – skôr v tretích krajinách,“ hovorí riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.
Na to, aby ste sa nakazili vtáčou chrípkou, by ste museli byť v intenzívnom a dlhodobom kontakte s veľkým množstvom nakazeného vtáctva. Z človeka na človeka sa neprenáša.
Človek sa totiž musí nadýchať veľkého množstva kontaminovaného prachu z vtáčieho peria. Ochorenie by bolo hrozbou, ak by vírus zmutoval.
„Čo sa pri chrípke stáva je to, že u nejakého iného hostiteľa – väčšinou je to prasa - sa tieto dva vírusy ako keby spoja a tým vznikne nejaký kombinovaný vírus, ktorý by mohol ľahšie infikovať človeka,“ vysvetlil Sabaka.
K takýmto mutáciám však doteraz došlo len zriedkavo a nikdy to neprerástlo do epidémie. Úrad verejného zdravotníctva má však pre každý prípad pripravený manuál, ako bude postupovať.
„V prípade príznakov chrípke podobného ochorenia u človeka do 10 dní od kontaktu s uhynutým alebo chorým vtáctvom je nutné kontaktovať ošetrujúceho lekára. Ten zrealizuje laboratórne vyšetrenie, zabezpečí liečbu a izoláciu, poprípade prevoz na infekčné oddelenie. Následne to ohlási príslušnému RÚVZ,“ uviedla hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.
Aktuálne sú chovy hydiny v prísnom režime ostražitosti. Opatrenia neplánujú uvoľňovať ani s príchodom teplejšieho počasia.
„Tento vírus H5N1 aj minulú sezónu cirkuloval aj v lete – najmä v Českej republike, v Maďarsku a v Poľsku. Z tohto dôvodu nejaké uvoľnenie biologickej ochrany chovov sa nepočíta,“ dodal Bíreš.
Ak v prírode natrafíte na uhynuté vtáctvo, odborníci upozorňujú, aby ste sa ho v žiadnom prípade nedotýkali a nahlásili ho veterinárnej správe. Chovateľom odporúča chrániť si chovy po celý rok.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
