Okolité krajiny hlásia stále viac prípadov vtáčej chrípky. V utorok (17. 1.) sa dokonca objavila aj na Slovensku. Štátna veterinárna správa však ubezpečila, že nejde o žiadne nekontrolované šírenie. Pozreli sme sa preto na to, ako zabrániť zavlečeniu vtáčej chrípky na veľké chovateľské farmy.
Strata plachosti, znížená aktivita a odmietanie potravy - to sú hlavné príznaky vysoko nákazlivej vtáčej chrípky. Nakazené jedince vytvárajú hlúčiky, aby sa zohriali, majú našuchorené perie, nosnice častejšie kvokajú a veľmi často prestávajú znášať vajíčka.
Ak sa zviera nakazí, môžu sa uňho objaviť aj respiračné príznaky ako kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy a zmodranie hlavy, hrebienka, lalôčikov či viečok.
Práve to prežíva hydina takmer vo všetkých okolitých krajinách. Riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR Jozef Bíreš hovorí, že aktuálne je prípadov veľmi veľa.
„Maďarsko hlásilo za posledné dni asi desať prípadov nákazy na veľkých priemyselných farmách, Poľsko za dva dni asi 20, aj Francúzi a Holanďania hlásia veľmi veľa prípadov. V Českej republike museli pred pár dňami usmrtiť 750-tisíc kureniec,“ informoval s tým, že aj keď vtáčiu chrípku potvrdili už aj na Slovensku, veľkými farmami sa nešíri. Zatiaľ sa objavila len u drobnochovateľa v okrese Prešov.
Vírus sa však do veľkochovu môže dostať veľmi ľahko. Jozef Bíreš preto odporúča dodržiavať tzv. biologickú ochranu chovov. „Sú to opatrenia, ktoré zabránia prieniku vírusu do priemyselných chovov. Potrebné je najmä vylúčiť priamy a nepriamy kontakt s voľne žijúcim vtáctvom. Čiže, aby nenalietavalo voľne žijúce vtáctvo do fariem priamo medzi hydinu,“ podotkol.
Existujú však aj nepriame cesty, ktorými môže vírus vtáčej chrípky preniknúť na farmu. „Ide napríklad o používanie kontaminovanej vody na napájanie, takisto krmivo sa môže kontaminovať cez trus. Vírus sa môže zavliecť aj cez oblečenie či obuv personálu,“ upozornil Bíreš.
Veľmi dôležité je podľa neho, aby sa človek pred vstupom do haly s hydinou od hlavy po päty prezliekol. „Oblečenie, v ktorom vstupuje do haly, by malo byť dezinfikované. Nemôže sa pohybovať hore-dole po dvore a následne len tak vojsť dovnútra,“ upozornil.
Každý ošetrovateľ, ktorý prichádza do styku s vtáctvom, by mal mať prísne stanovený režim. „Žiaden ošetrovateľ nemôže doma chovať hydinu, pretože by vírus mohol preniesť. Dokonca by si nemali do práce nosiť ani tepelne neošetrené polotovary, ktoré sú z domácej hydiny,“ dodal riaditeľ ŠVPS s tým, že dôkladnou dezinfekciou musia prejsť aj autá, ktoré vstupujú na pozemok farmy.
Pozrite si reportáž TV Nova o ohnisku vtáčej chrípky v českej obci Židněves zo 17. januára:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
