Šéfky šikanujú podriadených po emocionálnej línii, muži po racionálnej.
Šikanovanie na pracovisku. A hoci sa o ňom hovorí málo, existuje a je na vzostupe. Štatistiky hovoria o zhruba 100 nahlásených prípadoch šikanovania ročne.
Odborníci však bijú na poplach. Upozorňujú na to, že prípadov je oveľa viac. Ľudia sa o ňom boja, či hanbia hovoriť a často sa šikanózne správanie za šikanovanie ani nepovažuje. Väčšina obetí rieši situáciu odchodom z práce, málokto sa sťažuje, či dokonca súdi.
Za šikanu považujeme aspoň raz týždenne, pol roka sa opakujúce nevhodné správanie. Niekedy je vedomé, inokedy o ňom šikanér ani netuší. Na šikanu ale treba upozorniť aj toho, kto šikanuje.
"Mnohokrát je šikana z nevedomosti. Vôbec nie je jednoduché ani pre šéfov, hlavne keď je to stredný manažment, ustáť pozície. Na nich sú kladené veľké požiadavky. Oni to nejakým spôsobom potrebujú spracovať a rozložiť na svoj tím. A vtedy to môže mať naozaj prvky šikany. Aj keď nevedomej," tvrdí profesionálna biznis koučka Dagmar Keryová.
Psychológ Robert Krause nám povedal, že vo výskumoch zistili, že ženy majú tendenciu mobbovať v emočnej sfére - urážať, zosmiešňovať ako kto vyzerá, chodí, oblieka sa. Naopak, muži majú racionálnejšiu formu mobbovania -ignorovanie alebo vyťahovanie sa.
Svoje o tom vedia aj pracovníčky školskej jedálne v Rakovej. Trištvrte roka upozorňovali riaditeľa školy aj jej zriaďovateľa na nevhodné správanie vedúcej. Dôsledky šikany sú vážne. Zdravotné problémy, pocity menejcennosti a neistoty.
O pevnú pôdu pod nohami však neprichádza len zamestnanec, stráca aj firma. "Aj pre firmy je dôležité, aby si dávali pozor na toxické prejavy správania v tímoch. Mnohokrát, aj talentovaní ľudia, akonáhle sú frustrovaní firemnou atmosférou, kultúrou komunikácie, talent neprejavia," vysvetlila koučka.
Na šikanu ale treba upozorniť aj toho, kto šikanuje. Keď ten šéf si to neuvedomuje a ja sa s ním takýmto porozprávam, tak máme podľa Keryovej šancu na zlepšenie. "Pokiaľ to robí vedome, takýto rozhovor nepomôže. Je dôležité to ak sú v typ organizácie, kde je viac úrovní riadenia. Treba to skúsiť v nejakej inej úrovni riadenia," vysvetlila.
Oporou môže byť vyšší nadriadený či rešpektovaný senior kolega. Dnes už niektoré organizácie majú ombudsmanov, ktorý na takéto veci dáva pozor.
Psychológ si myslí, že by sa mali robiť stretnutia, napr. aj v bezpečnom prostredí, kde by mohli zamestnanci vyjadriť to, ako sa cítia, ako prežívajú seba samého v kontakte s druhými ľuďmi a malo by sa to riešiť.
Ak to ale nejde po dobrom, treba využiť právne kroky. Právnička Simona Schuszteková z Asociácie pracovného práva radí, že ak má zamestnanec čo i len podozrenie, že zamestnávateľ s ním nerovnako zaobchádza, podá sťažnosť. V nej sa môže domáhať odstránenia protiprávneho stavu a následne sa zdržal protiprávneho, diskriminačného alebo hanlivého konania. Zamestnávateľ je povinný sa touto sťažnosťou zaoberať.
"Sťažnosť nie je konečná. Ak by takéto konanie pretrvávalo, existuje možnosť obrátiť sa s touto problematikou na súd," dodala Schuszteková.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
