Traja najvyšší ústavní činitelia vydali pri príležitosti prvého výročia napadnutia Ukrajiny Ruskom spoločné vyhlásenie.
Aj naďalej budú vojnou zmietanej krajine poskytovať politickú, diplomatickú, humanitárnu, ekonomickú, ale aj vojenskú podporu.
Vojnu označili za nezmyselnú a katastrofu pre Ukrajinu, Rusko, európsky kontinent a pre svet ako taký. Podporujú desaťbodový mierový plán prezidenta Volodymyra Zelenského.
„Nevyprovokovaná masívna vojenská agresia na území nášho suseda oživila tie najhoršie spomienky na vojnové konflikty, ktoré Európa prežila naposledy v 20. storočí,“ píšu prezidentka Zuzana Čaputová, dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) a Boris Kollár (Sme rodina).
Podotýkajú, že Ruská federácia ako stály člen Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov porušila brutálnou vojenskou agresiou vlastné záväzky a prestala rešpektovať medzinárodné právo.
Jedným z pilierov medzinárodného práva je nedotknuteľnosť hraníc.
„Anachronické predstavy ruského politického vedenia o obnove veľkosti Ruska a o práve rozhodovať o osude národov v blízkom zahraničí priviedli po siedmich mierových dekádach od ukončenia druhej svetovej vojny do Európy vojenský konflikt obrovských rozmerov a už rok spôsobujú utrpenie miliónom ľudí,“ konštatujú ústavní činitelia.
Tvrdia, že Ukrajinci pri obrane svojej vlasti od prvého momentu preukazujú nesmiernu statočnosť a vytrvalo bránia svoju zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť.
Nasadili vlastné životy a odolávajú politickým predstavám, ktoré neuznávajú ukrajinský národ, popierajú jeho právo na sebaurčenie a právo rozhodovať o vlastnej budúcnosti, dodávajú.
„Nezabúdame, že na prahu druhej svetovej vojny Česko-Slovensko zostalo v boji proti nacistickému zlu osamotené a bezbranné. Svetové mocnosti podľahli omylu, že ustupovaním Hitlerovým územným požiadavkám zachránia mier v Európe. Namiesto mieru však zožali dovtedy najväčší vojenský konflikt v dejinách ľudstva,“ spomínajú Čaputová, Heger a Kollár.
Uvádzajú, že dnes je preto nielen našou zodpovednosťou ale aj záujmom pomáhať Ukrajine, aby sa ubránila a aby sa vojna nerozšírila.
Slovensko spolu s partnermi v Európskej únii a spojencami v Severoatlantickej aliancii rozhodne a jednotne stojí na strane Ukrajiny a medzinárodného práva, hovoria.
„Ako najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky sme okamžite odsúdili ruskú vojenskú agresiu a principiálne odmietli uznať akékoľvek územné požiadavky Ruskej federácie voči Ukrajine vedené ideami imperiálneho revanšizmu a práva silnejšieho.“
Píšu, že medzinárodne akceptované nemôžu byť žiadne násilné zmeny hraníc a vojenskou agresiou dosiahnuté zisky. Aj naďalej budú podporovať medzinárodné úsilie o stíhanie zločinu agresie, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov, ktoré sú v tomto konflikte páchané.
„Pevne stojíme za ukrajinským ľudom v jeho obrane slobody, demokracie a práva na sebaurčenie a práva rozhodovať o vlastnej budúcnosti. Ukrajine budeme aj naďalej poskytovať politickú, diplomatickú, humanitárnu, ekonomickú, ale aj vojenskú podporu,“ uvádzajú.
Nepoľavia ani v poskytovaní bezpečného útočiska vojnovým utečencom.
„Ukrajinky a Ukrajincov budeme podporovať v ich budúcom smerovaní, ktoré si určia sami, vrátane ich ambície stať sa v budúcnosti členmi európskych a euro-atlantických štruktúr,“ píše trojica.
Ukrajina oficiálne požiadala o členstvo v Európskej únii štyri dni po vypuknutí ruskej vojenskej agresie.
V júni 2022 členské štáty Európskej únie udelili Ukrajine kandidátsky štatút, čím uznali jej integračné ambície. Slovensko bolo medzi prvými krajinami, ktoré vyjadrili Ukrajine jasnú podporu.
„Ukrajina bojuje vo vojne aj za naše európske hodnoty a je pripravená urobiť všetko potrebné, aby mohla naplniť svoju víziu, stať sa členom EÚ,“ uvádzajú.
Podotýkajú, že je v našom národnom záujme mať na východe suseda, ktorý je súčasťou EÚ a teda demokratického sveta.
Podľa ich slov na ukrajinskom území dnes prebieha boj medzi demokraciou a autoritárskym despotizmom.
V súčasnosti podľa nich neexistujú dôveryhodné náznaky, že by chcelo putinovské Rusko rozpútanú vojnu ukončiť.
„Práve naopak, cynické raketové útoky na energetickú a inú kritickú infraštruktúru Ukrajiny len prehlbujú utrpenie miliónov civilistov a zvyšujú počet obetí,“ konštatujú.
Vojnu označili za nezmyselnú a katastrofu pre Ukrajinu, Rusko, európsky kontinent a pre svet ako taký.
„V súvislosti s uplynutím prvého roka od začiatku ruskej agresie na Ukrajine ako najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky vyjadrujeme ľútosť nad tým, že vo vojne umierajú nevinní ľudia, a že osudy preživších sú vojnou trvalo poznačené.“
Zároveň poďakovali tým, ktorí Ukrajine a jej občanom pomáhali alebo pomáhajú. Sú presvedčení, že pre bezpečnosť Ukrajiny, Slovenska a celej Európy je najdôležitejšie dosiahnutie spravodlivého a trvácneho mieru, a preto podporujú desaťbodový mierový plán prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ukrajina musí byť opätovne zvrchovaná, plnohodnotne a nezávisle fungovať v rámci svojich medzinárodne uznaných hraníc, byť pevne ukotvená v integračnom procese do Európskej únie, a mať právo sa o svojom budúcom smerovaní rozhodovať samostatne, uzatvárajú prezidentka, premiér a predseda vlády.
O tom, ako to vyzerá v Rusku rok od začiatku vojny na Ukrajine hovoril v Teleráne český novinár Jirka Just priamo z Moskvy:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
