Od začiatku invázie na Ukrajine prešiel rok a Rusi stále nepocítili v plnom rozsahu negatívny dopad vojny. Niekdajší minister financií Ivan Mikloš uznáva, že mal Západ iné predstavy o účinnosti sankcií. Tvrdí však, že majú zmysel a hovorí, kedy ich Putin skutočne pocíti.
Ruská ekonomika si v minulom roku pohoršila menej, než očakával Západ. Po zavedení sankcií hovorili odhady až o dvanásťpercentnom poklese ich hrubého domáceho produktu.
Ruský štatistický úrad ale v predbežnom odhade uvádza, že ich hrubý domáci produkt klesol vlani len o 2,1 percenta, informuje BBC.
Nie všetci sú presvedčení o tom, že sú údaje z ruského úradu spoľahlivé. Odolnosť ruskej ekonomiky ale tak či tak mnohých prekvapila.
„Je pravda, že očakávania nielen zahraničných a nezávislých expertov, ale nakoniec aj ruskej centrálnej banky, boli také, že sa tie sankcie prejavia rýchlejšie a vo väčšej miere negatívne,“ uznáva bývalý minister financií Ivan Mikloš v relácii Na telo.
„Zároveň ale platí, že hlavný dôvod, prečo sa prejavili oveľa menej, bol ten, že ceny ropy a plynu, aj v dôsledku vojny, raketovo vzrástli. Rusko malo viac peňazí z vývozu uhľovodíkových palív, ako predpokladalo,“ dodáva Mikloš.
Negatívny vplyv západných sankcií v súvislosti s vojnou na Ukrajine pomohol vykompenzovať aj prudký nárast vývozu ich komodít.
Po začatí invázie na Ukrajine z Ruska odišli stovky západných firiem. Tamojšia ekonomika zaznamenala šok. Dočasne sa zatvorila burza a rubeľ klesol. Ľudia stáli pri bankomatoch v radoch.
Inštitút pre medzinárodné financie vtedy predpovedal, že sa ruská ekonomika v roku 2022 zmenší o 15 percent. V marci minulého roka americký prezident Joe Biden vyhlásil, že je ich ekonomika na ceste k jej zníženiu na polovicu.
Rusko však mohlo počas väčšej časti minulého roka pokračovať vo vývoze svojich komodít.
Limity, ktoré stanovoval Západ, sa uplatňovali len postupne. A hoci dovoz do Európy v priebehu roka prudko klesol, po rope, ktorú Európania nechceli, siahla napríklad Čína či India.
Ceny ropy, plynu, ropných produktov a ďalších ruských vývozných tovarov vrátane potravín a hnojív vo svete stúpali. Rusku sa tak podarilo zvýšiť príjmy z vývozu.
Západné spoločnosti sa síce rýchlo stiahli, no ich práce sa chopili miestni podnikatelia. Keď svoje reštaurácie predala spoločnosť McDonald's, otvoril ich pod iným, ruským názvom, miestny podnikateľ.
Sankcie, ktoré Západ uvalil, navyše neboli ani zďaleka nepriepustné. Obchodníci aj napriek snahe izolovať Rusko od západného finančného systému našli spôsoby, ako do Ruska a z Ruska dostať peniaze.
Využívali barterové obchody, transakcie smerovali cez krajiny, ktoré sa na sankciách nepodieľali a pomáhali si aj kryptomenami.
Od začiatku tohto roka sa má však situácia zmeniť a Rusko má sankcie pocítiť. Začali sa totiž uplatňovať obmedzenia dovozu do Európskej únie.
„Keďže začali sankcie fungovať s istým oneskorením, Rusko predáva svoju ropu výrazne pod cenu až teraz. Dnes už predáva ropu po 50 dolárov za barel, pričom ruský rozpočet počíta so 70 dolármi za barel. Už od začiatku tohto roka výrazne narastá deficit ruského rozpočtu,“ hovorí Mikloš.
Sankcie najviac zasiahli veľkoobchod, maloobchod, rovnako ako výrobu a dopravu, uviedol ruský štatistický úrad. Naopak ťažba, poľnohospodárstvo, stavebníctvo a vládne výdavky v minulom roku vzrástli.
„S istým oneskorením začínajú teraz fungovať omnoho výraznejšie. Rusko bude pociťovať čím ďalej tým viac negatívne dôsledky sankcií,“ tvrdí exminister financií.
Niektoré zo sankcií budú mať na Kremeľ dlhodobý dosah.
Dá sa očakávať, že budú mať Rusi problémy s dovozom špičkových technológií. Ak im budú chýbať napríklad mikročipy, zabrzdí sa výroba.
Odborníci tiež očakávajú, že sa bez investícií, know-how a západných zariadení časom zníži produkcia z ropných a plynových polí.
Bežný obyvateľ Ruska však tlak sankcií v blízkej dobe zrejme v plnom rozsahu nepocíti, myslí si niekdajší minister financií.
„Dá sa povedať, že sa v tomto roku ešte neprejavia výrazné negatívne dôsledky na živote Rusov. Majú rezervy. Rusko zvyšovalo sociálne dávky, valorizovalo mzdy, a tak ďalej. Dá sa samozrejme žiť aj na dlh,“ konštatuje Mikloš.
Z tohto ohľadu sa podľa Mikloša nedá očakávať, že by v priebehu tohto a zrejme ani budúceho roka výrazne narástla nespokojnosť Rusov, ktorá by pomohla ukončiť vojnu alebo režim.
Mikloš hovorí o prieskumoch verejnej mienky. V nich vidíme, že si Putin aj jeho režim stále udržiavajú popularitu. Tá dočasne klesla v septembri, keď Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu.
„Viacerí si mysleli a aj ja som dúfal, že to bude začiatok trendu, kedy to už pôjde dole. V novembri a decembri to však vzrástlo na tú úroveň, na ktorej to bolo predtým,“ hovorí Mikloš.
Ivan Mikloš si aj napriek tomu myslí, že Putin pre vojnu príde o Kremeľ.
„V konečnom dôsledku si myslím, že áno. Tá vojna nie je riešiteľná inak, ako tak, že sa Ukrajina vráti do svojich medzinárodne uznaných hraníc. Každé iné riešenie by bolo veľmi zlým a nebezpečným precedensom pre celý svet,“ hovorí.
Dodáva, že iné riešenie nepripadá do úvahy aj preto, že je neakceptovateľné pre Ukrajincov, ktorí sú ochotní a schopní bojovať.
Pozrite si archívnu reportáž o prvých sankciách, ktorú sme odvysielali v marci 2022:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
