Aké má Rusko plány s Moldavskom? Hlava štátu Maia Sanduová obvinila Moskvu z toho, že pripravuje zvrhnutie vlády. Pred problémami varoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podobne ako tomu bolo na Ukrajine, aj v Moldavsku má Rusko svoje trójske kone - proruskú opozíciu, ale aj odštiepenecký región Podnestersko.
Od začiatku veľkej ruskej invázie na Ukrajinu uplynul presne rok a rovnakej tragédie, aká postihla našich východných susedov, sa obáva ďalšia postsovietska krajina - Moldavsko.
O tom, že táto hrozba je čoraz reálnejšia, hovorí prozápadná moldavská prezidentka Maia Sanduová, ale aj najnovší krok samotného Ruska. Prezident Vladimir Putin v utorok zrušením dekrétu z roku 2012 naznačil, že Moskva už nemieni uznávať suverenitu, územnú celistvosť ani neutralitu Moldavska.
Proeurópsky orientovaná Sanduová svojím vyjadrením potvrdila slová ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý upozornil, že Moskva plánuje zničiť demokratický systém v Moldavsku. Ruské plány na prevzatie moci v Moldavsku zachytili ukrajinské aj moldavské spravodajské služby.
Putin,revoked the 7 May Decree of 2012 no. 605 which affirmed Russia's commitment to "find a solution to the Transnistrian conflict that would respect the territorial integrity and neutrality of the Republic of Moldova in setting up a special status for Transnistria". pic.twitter.com/L0LXfCNFZm
— GraphicW (@GraphicW5) February 22, 2023
Podobne ako tomu bolo na Ukrajine, aj v Moldavsku má Rusko svojho tzv. Trójskeho koňa. Je ním odštiepenecký región Podnestersko, ale aj proruská opozícia v samotnom Moldavsku.
Zvýšenú aktivitu badať najmä u lídra najsilnejšej proruskej strany v Moldavsku. Oligarcha Ilan Šor, ktorý žije v exile v Izraeli a má väzby na Kremeľ, zorganizoval protesty, počas ktorých minulú nedeľu tisícky ľudí vyzývali na užšiu spoluprácu krajiny s Ruskom.
Líder strany Šor, ktorá v parlamentných voľbách v roku 2021 získala necelých 6 percent hlasov, vedie kampaň proti vláde s cieľom vzbudiť hnev z rastúcej inflácie z cien palív a energetickej krízy.
Účastníci protestných zhromaždení sa sťažovali, že súčasná prozápadná vláda ich uvrhla do ešte väčšej chudoby a ako východisko z krízy vidia spojenectvo s Moskvou.
Protesty sa konali niekoľko dní po tom, ako prezidentka Maia Sanduová varovala, že Rusko plánuje v Moldavsku štátny prevrat.
Moskva má podľa nej v pláne vynútiť si zmenu moci v Moldavsku „násilnými akciami maskovanými ako protesty takzvanej opozície“, pričom do týchto aktivít chce Rusko zapojiť aj cudzincov najatých na vykonávanie podvratných akcií.
Prvé pokusy o narušenie politickej situácie nastali podľa Sanduovej už vlani na jeseň v súvislosti s hlbokou energetickou krízou v Moldavsku po tom, čo mu Rusko dramaticky znížilo dodávky plynu na polovicu.
Vláda v Kišiňove sa od vypuknutia vojny na Ukrajine snaží diverzifikovať zdroje energie v krajine a zbaviť ju závislosti od ruského plynu. Komplikujú to však pokračujúce útoky na ukrajinskú infraštruktúru a náklady na dovoz elektriny z Rumunska.
Séria kríz vyústila až do demisie vlády premiérky Natalie Gavrilicovej, ktorú v úrade nahradil bývalý minister vnútra Dorin Recean. Ten prisľúbil oživiť hospodárstvo krajiny a nasmerovať ju do Európskej únie.
Podľa analytika think-tanku Strategic Analysis Tomáša Baranca už po udalostiach z minulého roka ruský vplyv na ekonomiku Moldavska slabne. Zároveň však dodáva, že Kremeľská propaganda má stále veľké slovo v tamojších médiách.
„Ruský nátlak prostredníctvom dodávok plynu je dvojsečná zbraň. Moldavsko totiž túto surovinu ďalej vyváža do Podnesterska. Tam z neho vo veľkej elektrárni Kuciurgan vyrábajú elektrinu pre celé Moldavsko. To znamená, že ak by Rusko zastavilo dodávky plynu pre Moldavsko, ekonomicky by tým škrtilo aj Podnestersko, ktoré už aj tak dosť trpí v dôsledku vojny na Ukrajine,“ vysvetlil Baranec.
Rusko si však podľa neho stále udržuje silný vplyv v mediálnej sfére a sfére naratívov a propagandy. Moldavská vláda sa snaží v tomto smere zavádzať rôzne opatrenia, no tie sa dajú ľahko obísť. Časť obyvateľstva je totiž silne prorusky naladená a ten, kto si chce nájsť informácie z proruských zdrojov, si ich nájde tak či tak.
Ako uviedla Sanduová, nové plány Ruska, na ktoré ju upozornili ukrajinskí partneri, počítajú s násilnými nepokojmi zameranými voči úradom či dokonca so zajímaním rukojemníkov.
Do týchto akcií sa majú podľa moldavskej prezidentky zapojiť diverzanti s vojenským výcvikom prezlečení za civilistov, ktorí budú mať za úlohu podnikať násilné činy a útočiť na vládne budovy.
„Cieľom týchto akcií bude zvrhnúť ústavný poriadok, zmeniť legitímnu moc z Kišiňova na nelegitímnu,“ povedala Sanduová. Dodala, že takéto konanie by „našu krajinu vydalo napospas Rusku s cieľom zastaviť európsky integračný proces“.
Narážala pritom na fakt, že Moldavsku bol vlani v júni - v rovnaký deň ako Ukrajine - udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ.
Väčšina Moldavcov bola dlhodobo prorusky naladená. Okrem kultúrnej naviazanosti to posilňoval najmä ten fakt, že veľká časť obyvateľstva chodila pracovať do Ruska. To sa však podľa analytika zmenilo po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014.
„Rubeľ začal padať, práca v Rusku prestala byť výhodná a Moldavci začali čoraz viac chodiť za prácou na Západ. Začali byť vystavovaní západným vplyvom a orientácia krajiny sa zmenila na prozápadnú. Posledné voľby v podstate rozhodli hlasy Moldavcov pracujúcich v západných krajinách,“ vysvetlil Baranec.
Ruský plán sa podľa moldavskej prezidentky zameriava na to, aby žoldnieri, ktorí pricestujú do Moldavska, s podporou „interných zoskupení“ okolo moldavských oligarchov Ilana Šora a Vlada Plahotniuca, ako aj niekoľkých vojnových veteránov, prevzali moc v krajine.
Sanduová dodala, že dokumenty, ktoré získali ukrajinskí predstavitelia, okrem iného dokazujú logistické prípravy Moskvy. Prezidentka zdôraznila, že moldavské úrady sú napriek tomu pevne odhodlané zachovať si kontrolu nad situáciou v krajine.
Či sa to moldavskej vláde podarí, bude podľa Baranca závisieť najmä od toho, ako sa vyrovná so sociálno-ekonomickými výzvami. Rozhodujúce bude, ako sa bude vyvíjať inflácia a ako ju vláda dokáže zvrátiť.
„Vláda vďaka podpore EÚ a príplatkom na energie dokázala ustáť vykurovacie obdobie, ktoré bolo náročné. Proruskej opozícii sa tak nepodarilo zmobilizovať dostatok ľudí v uliciach. Ak by sa sociálnoekonomická situácia v Moldavsku výrazne zhoršila a vláda by zároveň nedokázala naplniť svoje sľuby, v krajine by mohol vzniknúť dostatočný protestný potenciál na to, aby sa ho Rusko mohlo pokúsiť využiť na prevrat,“ myslí si Baranec.
Kremeľ v reakcii na tvrdenia prezidentky Sanduovej a premiéra Receana, ktorý vyzval na demilitarizáciu odštiepeneckého regiónu Podnestersko, obvinil Moldavsko z „protiruskej hystérie“.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že vzťahy Moskvy s Kišiňovom sú „napäté“ a Moldavsko varoval, aby bolo vo svojich vyhláseniach „veľmi, veľmi opatrné“.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo Sanduovej tvrdenia za neopodstatnené a nepodložené. Súčasne Moskva obvinila Ukrajinu z vyvolávania napätia medzi Ruskom a Moldavskom a uviedla, že Kyjev sa snaží vtiahnuť Moldavsko „do tvrdej konfrontácie s Ruskom“.
Predstaviteľ strany Sor Iurie Berenchi tvrdí, že keby Rusko chcelo dobyť Moldavsko, už by tak dávno učinilo. „Rusko by to dokázalo za pol dňa,“ povedal Berenchi a dodal, že s Ruskom po boku by sa ľudia v Moldavsku mali „oveľa lepšie ako teraz“.
Snahy Ruska o prevrat v Moldavsku sú prípravou na ďalšiu etapu plánu prezidenta Vladimira Putina, ktorá však bude závisieť od vývoja vojny na Ukrajine.
Po spustení druhej fázy „špeciálnej operácie“ je jednou z úloh ruskej armády nastoliť plnú kontrolu nad južnou Ukrajinou. Takto chcú zlepšiť svoj prístup do neuznanej republiky Podnestersko, ktorá je oficiálne súčasťou Moldavska, no Rusko v nej má svoje vojenské jednotky, ktoré by mohlo využiť vo vojne na Ukrajine.
„Rusko by ich mohlo využiť na viazanie ukrajinských síl, ak by sa im podarilo dostať k Odese, čo nateraz nehrozí. Ruské jednotky tak predstavujú potenciálnu hrozbu najmä pre Moldavsko, ktoré prakticky nemá žiadnu armádu. Proti Západom vyzbrojenej Ukrajine by toho veľa nezmohli,“ uviedol Baranec, pričom narážal na fakt, že stav, v akom sa nachádzajú tieto ruské jednotky, vôbec nie je ideálny.
Treba si uvedomiť, že ruské jednotky v Podnestersku neboli modernizované od roku 2014. Rusi totiž začali rozbiehať modernizáciu iba krátko pred vojnou na Ukrajine. Pre transport modernejšej techniky dovtedy využívali práve ukrajinské územie, čo už potom nebolo možné,“ priblížil.
Rusi sa so svojím zámerom prebojovať sa cez juh Ukrajiny až k Podnestersku netaja. „Kontrola nad juhom Ukrajiny poskytne Rusku ďalšie spojenie s Podnesterskom, odkiaľ takisto prichádzajú správy o prenasledovaní rusky hovoriacich obyvateľov,“ uviedol ešte v apríli 2022 zástupca veliteľa Centrálneho vojenského okruhu generálmajor Rustam Minnekajev bez toho, aby poskytol akýkoľvek dôkaz o údajnom útlaku.
Rovnaký naratív použili Rusi aj pri napadnutí Ukrajiny, či už v roku 2014, ako aj v prípade prebiehajúcej invázie. Podľa analytika Baranca, ktorý Moldavsko pravidelne navštevuje, sú slová o nejakom útlaku rusky hovoriacich Moldavcov od reality na míle vzdialené.
„Práva po rusky hovoriacich Moldavcov nie sú potláčané. Chodím do tej krajiny pravidelne a po dvoch dňoch sa mi už začína snívať po rusky. Ruštinu tam totiž počujete takmer všade. Takže určite môžem povedať, že v jazykovej rovine títo ľudia nie sú utláčaní,“ hovorí analytik, podľa ktorého sa nič také nedeje ani v Podnestersku.
„Čo sa týka obyvateľov Podnesterska, tam o tom vôbec nemôže byť reč, tí nie sú pod vládou Kišiňova, sú de facto pod vládou úradov v Tiraspole, takže tam takisto ich tí Moldavci nemôžu nejakým spôsobom potláčať,“ doplnil Baranec.
Šéf moldavskej špionážnej služby Alexandru Musteata považuje riziko ruskej ofenzívy za „veľmi vysoké“ a Moskva sa svojho plánu zaistiť si pozemný koridor cez Ukrajinu do Podnesterska nevzdáva.
„Otázkou nie je to, či Ruská federácia podnikne nový výpad smerom k územiu Moldavska, ale kedy ho podnikne,“ povedal Musteata pre televíznu stanicu TVR-Moldova.
Moldavsko už po ruskej invázii na Ukrajinu zvýšilo svoje výdavky na obranu a v súčasnosti vedie rozhovory s EÚ aj s jednotlivými západnými krajinami o dodávkach systémov protivzdušnej obrany.
Konflikt medzi autoritami v Kišiňove a časťou obyvateľov Podnesterska (s Rusmi a Ukrajincami) sa začal v rokoch 1989 - 1990 a týkal sa štátneho jazyka.
Úrady v Kišiňove chceli zaviesť ako štátny jazyk rumunčinu (ktorá má latinskú abecedu), to však bol problém pre menšiny z Podnesterska hovoriace po rusky a ukrajinsky, ktoré používajú cyriliku.
V roku 1990, keď už bolo jasné, že ZSSR sa rozpadáva, sa prevažne ruské obyvateľstvo Podnesterska obávalo nezávislosti Moldavska a jeho zjednotenia s Rumunskom, a tak vyhlásili Podnesterskú moldavskú SSR ako samostatnú republiku ZSSR.
O rok neskôr sa Moldavsko osamostatnilo a v marci 1992 vypukla krátka vojna, ktorá sa skončila prímerím v júli. Vláda v Kišiňove následne udelila Podnestersku rozsiahlu autonómiu, ktorá separatistom však nestačila a ďalej trvali na nezávislosti.
Odvtedy ide o tzv. zamrznutý konflikt, akých je v postsovietskom regióne niekoľko.
V roku 2006 sa v Podnestersku uskutočnilo referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľstva vyjadrila za odtrhnutie od Moldavska a postupné pripojenie k Rusku, tieto snahy sa stupňujú najmä po zmene politickej situácie v Moldavsku v priebehu roku 2009.
Podnesterci majú na konflikt vlastný pohľad. Poukazujú najmä na skutočnosť, že Podnestersko nebolo nikdy predtým súčasťou žiadneho moldavského štátneho útvaru, až dokým ho k Moldavskej sovietskej socialistickej republike z čias Sovietskeho zväzu nepripojila Moskva.
Ich cieľom je dosiahnutie úplnej nezávislosti a pripojenie k Rusku. Kišiňov im na oplátku ponúka širokú autonómiu v rámci medzinárodne uznávaných hraníc Moldavska.
Podnestersko má vlastnú vládu, ústavu, armádu, menu či cestovné pasy. Používa vlastné štátne symboly - vlajku, znak či hymnu.
Napriek tomu ho však oficiálne neuznal žiaden iný medzinárodne uznaný štát na svete - diplomatické vzťahy s ním udržujú iba tri postsovietske čiastočne uznané krajiny: Južné Osetsko, Abcházsko a Náhorný Karabach.
Podnestersko sa nachádza pod silným vplyvom Ruska a viackrát sa vyskytli aj hlasy o jeho anexiu Ruskou federáciou po vzore Krymu. Od roku 1995 je navyše v Podnestersku umiestnených približne 1400 ruských vojakov poverených udržiavať mier v regióne.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok o utečencoch z Ukrajiny v Moldavsku:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
