Prvú pomoc poskytujú rovno v červenej zóne, len pár metrov od miest, kde prebiehajú tie najväčšie boje.
Pozrite si zábery, ako to momentálne vyzerá v severnom Iraku. Záchranári Matej a Oliver sú teraz tam. My sme sa s nimi stretli len pár dní pred ich odchodom. „Pracovali sme na záchrannej zdravotnej službe v Bratislave. Máme dlhoročné skúsenosti so zachraňovaním ľudských životov. Jedného dňa sme sa rozhodli, že by bolo dobré poskytnúť prvú pomoc aj v Iraku, a tak sme sa rozhodli, že tam pôjdeme a budeme tam pôsobiť," hovorí Matej Karlák.
Prvú pomoc poskytujú rovno v červenej zóne, len pár metrov od miest, kde prebiehajú tie najväčšie boje. Keď sa začne peklo, sú tam. Bez ohľadu na to, či riskujú vlastný život. „Je to zóna, kde prichádza najčastejšie k útokom, či už sú to ofenzívy Islamského štátu alebo mínometné útoky, raketové útoky, útoky chemickými zbraňami. Poslednej ofenzívy, ku ktorej sme boli prizvaní a sme sa jej zúčastnili, sme zriadili riadiace stredisko, takzvané hniezdo zranených. Či už pre civilné obyvateľstvo, ktoré samozrejme utekalo z týchto okolitých dedín, kde bola vedená ofenzíva alebo pre príslušníkov ozbrojených síl," hovorí Oliver.
„Akonáhle začala ofenzíva, to bolo asi o piatej ráno, už o šiestej sme mali prvých zranených. Za možno tri hodiny prebiehajúcich bojov sme mali 20-25 zranených. Sedem z nich nám už priviezli mŕtvych. Zranenia boli veľmi vážne, strelné zranenia, zranenia po výbuchu, črepiny, veľa krvi, mŕtvi ľudia. S týmto všetkým sa tam stretávame," opisuje Oliver.
Na miestach, kde pôsobia, sa momentálne dejú jedny z najväčších zverstiev ľudstva. Títo dvaja Slováci hovoria o masových hroboch, tisícoch mŕtvych, deťoch využívaných ako živé bomby a zúfalých civilistoch.
„Keď bojovníci Islamského štátu vnikali do dedín a miest, tak popravovali ľudí, unášali ženy a mladé dievčatá, spravili si z nich sexuálne otrokyne, ktoré boli následne zneužívané. Mnohé spáchali následne samovraždu, niektorým sa podarilo utiecť alebo boli oslobodené," hovorí Oliver.
„Vypočuli sme si niekoľko príbehov o tom, ako bojovníci IS nabehli do malých dedín alebo do miest a pred očami ich rodičov ich deti ugrilovali, upálili alebo ich rozkrájali a urobili z nich polievku a následne nútili príbuzných tú polievku zjesť a až potom im oznámili, že sa v tej polievke nachádzali pozostatky ich detí," šokuje mladý záchranár.
„Snažíme sa s tým vyrovnať rôznymi spôsobmi. Pomáha nám, keď spolu hovoríme. Ale áno, niekedy to vypláva na povrch a človek má slzy v očiach," dodáva Oliver.
A prečo riskujú vlastné životy? „Lebo nič nie je lepšie ako zachrániť niekoho iného," hovorí Matej. Na to, aby ľuďom mohli pomáhať, zháňajú aj finančné prostriedky. Aj teraz pomáhajú v Iraku vojakom aj civilistom. Toto video nám poslali len pred niekoľkými hodinami.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
