Spoveď tínedžerky, ktorá sa pokúsila siahnuť si na život. Dôvod vás šokuje a zarmúti

Nešťastná žiačka Alyda.
Zdroj: Reflex

Našla ju mama, ako ležala v izbe. Myslela si, že si iba ľahla oddýchnuť. Išla do kúpeľne, kde našla prázdne blistre od liekov.

Slová sú vraj najväčšou zbraňou, akú máme. Pravdivosť tohto tvrdenia dokazuje nasledujúca spoveď len 17-ročnej tínedžerky. Tá sa ešte ani nestihla aklimatizovať v novej škole a už z nej túžila odísť. Ako sama povedala, nechýbalo veľa - a stupňujúce sa ústne ataky - mohli pre ňu skončiť fatálne.

Stredná škola, na ktorú bude ešte dlho spomínať. Ale v dobrom určite nie. Znechutenie, šok a najmä poníženie zažila Alyda údajne krátko po začatí školského roka v novej škole.

"Výchovná poradkyňa mi povedala, že som mentálne retardová. Také deti tam nemajú čo robiť a ako je možné, že som sa tam dostala," spomína Alyda. Podľa jej slov, normálne sa učila a zo všetkých predmetov dostávala dobré známky. Myslí si, že nemala poradkyňa na vyslovené slová dôvod. "Mám iba slabú formu diskalkulie a disgrafie," hovorí.

Na kameru bolo ochotná hovoriť aj Alydina bývalá spolužiačka. "Stála som na chodbe trošku ďalej. Mala som sto chutí jej povedať, že také niečo rozpráva o spolužiakoch. Je v škole, je tam kopu detí a ona jej toto povie," spomína si.

Toto vraj nebola jediná potupa, ktorá sa Alyde vryla do pamäte. "Jeden spolužiak sa jej niečo pýtal a ona povedala: Nie si tu jediný, kto nie je normálny. A vtedy som to brala ako ďalšiu urážku.

Psychológ Karol Kleinmann vysvetlil, že vek tínedžerky je veľmi citlivý a tu sa stretáva niekoľko momentov. "Nie sú to deti, ale nie sú to ani dospelí. Niektoré situácie riešia veľmi emocionálne a skratkove. Znamená to, že niektoré veci, ktoré by povedzme o dva-tri roky riešili ináč, tak riešia dramaticky. A v podstate sa tak dostávajú do veľmi hraničných situácií," konštatoval.

Alydina mama chcela, by sa k situácii vyjadrili všetci, vrátane vedenia školy. "Výchovná poradkyňa ma nepustila k slovu, iba ona rozprávala. Hovorila, že poškodzujeme meno školy a nechali sme to tak. Dcérka začala plakať i ja som sa rozplakala. A celé vedenie školy, vrátane dotyčnej poradkyne, sa z nás začali smiať," vysvetlila pani Mária Jedláková.

Nepríjemné chvíle poníženia údajne neprestávali a problémy v škole sa postupne pretavili aj do bežného života 17-ročnej tíndžerky. "Nevedela som sa na nič sústrediť, posledné týždne som už vôbec nejedla a nič ma nebavilo. A potom sa pokúsila siahnuť na život a rozhodla som sa, že to nemá zmysel," hovorí Alyda.

Našla ju mama, ako ležala v izbe. Myslela si, že si iba ľahla oddýchnuť. Išla do kúpeľne, kde našla prázdne blistre od liekov. "Bol to skrat a bolo mi všetko jedno," dodáva mladé dievča.

Podľa Kleinmanna, ak sa tínedžer dostane do hraničnej situácie, tak je tam psychický tlak oveľa väčší ako fyzický. "Psychickú bolesť považuje ako veľmi intenzívnu. Vtedy sa rozhoduje medzi či bude pokračovať v živote alebo nebude," konštatoval psychológ.

Čo sa vlastne stalo? A vôbec aký by mala dôvod výchovná poradkyňa dôvod k tomu, aby urážala? O vyjadrenie sme požiadali aj samotnú súkromnú školu.

"K tomuto prípadu sa nebudeme vyjadrovať, nakoľko ide o údajné informácie a oficiálne nepoznáme relevantné materiály, ktoré by potvrdili údajné tvrdenie," napísal nám riaditeľ školy Vladimír Vencko.

Alyda skončila na JIS-ke

Vyjadrenie sme dostali aj od výchovnej poradkyne. "Dcéru pani Jedlákovej som nikdy pred triedou neurážala, nikdy som jej nepovedala, že je mentálne retardovaná. V prítomnosti žiačky som iba prečítala záver psychologického vyšetrenia a vysvetlila som jej, že súrne potrebujeme špeciálno-pedagogické vyšetrenie. Pani Jedláková poslala riaditeľovi školy niekoľko mailov, kde učiteľov nazvala riaditeľovi prisluhovači, požadovanú správu však neposlala," reagovala.

Alydu hospitalizovali na jednotke intentívnej starostlivosti po tom, čo sa pokúsila siahnuť si na život. A hoci už od toho času uplynulo niekoľko mesiacov, zdravotné problémy pretrvávajú.

"Mám problém s tlakom, pretože som zobrala veľa liekov na tlak a na spánok, čiže niekedy ma boli hlava. Už tam nechodím. Rozhodla som sa, že tam nechcem nikoho vidieť. Bojím sa, že by sa mi to vrátilo. A neviem, ako by zareagovali, keby som sa tam vrátila a či by mi nerobili ešte horšie ako vtedy. Ľutujem, že som išla na tú školu na akú som šla" dodáva mladé dievča.


BRATISLAVA/Lenka Perželová
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Reflex

Dôležité udalosti