Nedokázali ich predať, a tak ich ponúkli prvý raz zadarmo. O jablká bez platenia bol veľký záujem, no nie každý prišiel do sadu s dobrým úmyslom a v dobrej nálade. Ovocinár z Dvorov nad Žitavou si vypočul na svoju adresu aj spŕšku nadávok.
Stotisíc kilogramov jabĺk nemal kto obrať a ani kúpiť. Konkurovať cenám poľských jabĺk nedokázali. Ak k tomu prirátame mzdu zamestnancov a zvýšenú cenu energií na uskladnenie, ovocinári sa rozhodli pre samozber bez platenia.
„Poviem pravdu, takú situáciu v sade som nezažil, že by sme rozdávali jablká,“ povedal vtedy ovocinár z Dvorov nad Žitavou Peter Drobňák.
Správa o jablkách zadarmo sa rozšírila široko ďaleko. Nielen v sade, ale aj v obci sa začali tvoriť kolóny áut.
„Slováci sme všelijakí, sme rozdielni a niektorí to pochopili, čo sme tým chceli povedať. Chceli sme pomôcť rodinám, chceli sme pomôcť ľuďom, ktorí sú v núdzi a ktorí takto môžu prísť k jablkám a tajne sme dúfali, že nám dajú nejaký dobrovoľný príspevok,“ hovorí ovocinár Emil Schultz.
Ľudia, ktorí si po jablká prišli, aj sľubovali, že prispejú. „Veľa ľudí sa pýtalo, že koľko stoja normálne jablká, aby mohli prispieť tú rovnakú sumu, ako sa predávajú napríklad v predajni, čo nás naozaj potešilo,“ opisuje ovocinár Milan Broškovič.
„No a potom bola druhá skupina ľudí, ktorí to zobrali ako biznis a chodili veľkými autami a následne to predávali na trhoch alebo po domoch,“ dodáva Schultz.
Našli sa aj takí, ktorí sa do preplneného sadu nedostali. Preto adresovali Emilovi Schultzovi sériu nadávok. „Nepoteší to. Človek chcel pomôcť a keď si vypočuje nadávky namiesto poďakovania, tak to zle padne, ale musím povedať, že väčšina ľudí bola nadšená a poďakovali a pomohli nám,“ hovorí ovocinár.
Nebyť štvornásobného zdraženia elektriny, jablká by zaplnili šesť chladiacich komôr. „To je kapacita nejakých 1300 ton. Momentálne je tam jeden a pol komory čiže okolo 300 ton,“ tvrdí Broškovič.
V ťažkých časoch chcelo ministerstvo pôdohospodárstva pomôcť aspoň novelou o sezónnych brigádnikoch. No nepotešila ani tá. Po novom, od roku 2023, síce dohodári môžu ročne namiesto 350 hodín odpracovať až 520, ale to v prípade ovocinárov nestačí.
„Nepoviem, že ďakujeme za to, lebo nie sme spokojní. Chceli sme 1500 hodín, čo by nám vyriešilo situáciu s administratívou, s hľadaním ľudí, kde by sme si vedeli na začiatku sezóny ľudí zaučiť a vedeli by sme s nimi pracovať celý rok. Takto budeme nútení ich v polke sezóny prepustiť a hľadať nových ľudí, čo je extrémne náročné v tejto dobe,“ vysvetľuje Emil Schultz.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
