Komunálne a župné voľby sa budú na Slovensku prvýkrát konať v jeden deň. Nových šéfov krajov a miest a obcí si budeme voliť v sobotu 29. októbra. V spolupráci s agentúrou FOCUS vám každý týždeň prinesieme exkluzívne prieskumy preferencií kandidátov na primátorov v krajských mestách. Pozrite sa, ako dopadli výsledky prieskumu v Prešove Agentúra FOCUS realizovala prieskum v dňoch 25.09.2022 - 30.09.2022 na vzorke 604 respondentov.
V komunálnych voľbách sa v Prešove chystá ísť voliť viac ako polovica občanov (56,4 percenta). Viac ako štvrtina voliť nechce a 15 percent respondentov ešte nie je rozhodnutých, ako naloží so svojím hlasom.
V Prešove sa o post primátora uchádza 12 kandidátov. Prieskumy vedie exprimátor mesta Pavel Hagyari. Zo skupiny voličov, ktorí sú rozhodnutí prísť koncom októbra k urnám, mu plánuje dať svoj hlas 38,2 percenta. V prieskume za ním skončil František Oľha so ziskom 21,9 percenta.
Nasleduje Ľuboš Michel (10,9 percenta), za ním Artúr Benes ( 9,7 percenta), Ján Andrejko (5,3 percenta), Zuzana Bednárová (5,1 percenta), Patrik Benčík (3,3 percenta), Marek Kurta (1,8 percenta), Jozef Kubica (1,7 percenta), Martin Eštočák (1,2 percenta), Renáta Bobáková a Ján Štovka (obaja 0,4 percenta).
Agentúra FOCUS realizovala prieskum exkluzívne pre TV Markíza.
Pavel Hagyari sa chce do funkcie vrátiť po ôsmich rokoch po tom, ako dvakrát prehral s úradujúcou primátorkou Andreou Turčanovou. Tá sa rozhodla v prichádzajúcich voľbách nekandidovať. K Hagyarimu má v prieskume najbližšie František Oľha.
Šéf agentúry FOCUS Martin Slosiarik uvádza, že čísla podpory Prešovčanov by sa mohli zmeniť v prípade nejakej dohody protikandidátov. „V prospech Pavla Hagyariho hrá jeho známosť v prostredí Prešova a predchádzajúca skúsenosť s vedením mesta. Zároveň to, že nekandiduje súčasná primátorka, mu vytvorilo tento priestor,“ vysvetľuje.
Agentúra FOCUS zisťovala aj to, ako by volili voliči jednotlivých politických strán. Najvýraznejšiu podporu má Pavel Hagyari u voličov Smeru (40,2 percenta), potom u priaznivcov Hlasu (35,3 percenta) a nasleduje podpora od voličov OĽaNO (27,6 percenta).
František Oľha zaujal najmä stúpencov Progresívneho Slovenska (40,7 percenta), podporu mu vyjadrujú aj voliči SaS (32,8 percenta).
Podľa prieskumu nemá líder najvyššiu podporu u voličov hnutia, ktoré ho podporuje. Voliči Sme rodina prejavujú najvyššiu podporu Artúrovi Benesovi.
„Vnímanie kandidáta nejde primárne cez stranícke tričko. V tomto prípade je meno Pavel Hagyari podstatne silnejšie ako podpora zo Sme rodina. Zároveň táto podpora zo strany Sme rodina nepredstavuje pre voličov iných politických strán prekážku podpory. Ale tu sa ukazuje iná vec – často sa politické strany len ‚primknú‘ k nejakému kandidátovi bez toho, aby to bol človek z ich štruktúr, a preto sa nemožno čudovať, že stranícke tričko tu nehrá zásadnú úlohu,“ vysvetľuje Martin Slosiarik.
Medzi voličmi v Prešove sme zisťovali, čo považujú za najväčšie problémy mesta. Na prvom mieste je parkovanie, ktoré označila viac ako štvrtina opýtaných.
Prešovčanov trápi aj stav ciest (18 percent), dopravná situácia (17 percent), riešiť by sa podľa nich mala aj zeleň (9 percent), čistota (6 percent) či športoviská (5 percent).
Pozreli sme bližšie na to, čo považujú za najväčšie problémy voliči jednotlivých politických strán. Analyzovali sme voličov tých strán, ktoré by podľa prieskumu získali v parlamentných voľbách v Prešove aspoň päť percent.
Parkovanie najviac trápi voličov SaS (31 percent) a Smeru (27 percent). Priaznivci Hlasu považujú za ešte väčší problém stav ciest. Stúpenci Progresívneho Slovenska vidia takmer identicky problém parkovania aj dopravnej situácie.
Pozreli sme sa aj na to, ako by v Prešove vyzerali výsledky parlamentných volieb, ak by sa konali v tomto období.
Vyhrala by strana Hlas s 14,3 percentami voličov, druhej SaS by dalo hlas 8,8 percenta opýtaných. Progresívne Slovensko by oslovilo 8,5 percenta a Smer 8,4 respondentov.
Sme rodina, OĽaNO aj KDH by päťpercentnú hranicu nepokorili.
Tu si môžete pozrieť, ako by dopadli voľby podľa rozhodnutých voličov:
Volebná účasť v komunálnych a župných voľbách býva tradične nižšia ako v parlamentných. Podľa politológa Radova Štefančíka je to tým, že v komunálnej politike nie sú politici a občania tak polarizovaní ako v prípade „veľkej politiky“.
„Keď nie je spoločnosť polarizovaná, nie je motivovaná ísť voliť. V tých obciach, kde sú veľké problémy, príde viac voličov. Sú aj obce, v ktorých kandiduje len jeden kandidát na starostu a tam je prakticky o všetkom rozhodnuté,“ vysvetľuje Štefančík.
V prípade župných volieb spôsobuje nízku účasť aj to, že ľudia majú slabé povedomie o tom, aké kompetencie majú župani a župní poslanci a že môžu rozhodovať o dôležitých veciach v ich kraji.
Je otázne, či spojenie dvoch volieb povedie aj k vyššej volebnej účasti. „Zákonodarci očakávajú vyššiu účasť. Je otázne, či to takto pochopí aj volič. Nevieme, do akej miery im bude jasné, ktorí kandidáti kandidujú za poslancov VÚC alebo do mestských zastupiteľstiev a obecných. Zatiaľ je to veľká hádanka,“ myslí si Štefančík.
Je pravdepodobné, že účasť v komunálnych voľbách sa výrazne nezmení, ale môžu „potiahnuť“ tie župné. Súhlasí aj sociológ Slosiarik.
„Vo všeobecnosti očakávam, že väčšina voličov, ktorí prídu do volebnej miestnosti, odvolí tak v miestnych ako aj v regionálnych voľbách. To aj preto, že sa to celé bude diať v jednej volebnej miestnosti, čiže voliči budú dostávať súčasne dve obálky. Z tohto hľadiska je myslím na mieste úvaha, že účasť v miestnych voľbách, ktorá sa pohybuje niečo pod úrovňou 50 percent potiahne aj účasť v regionálnych voľbách. Bol by som naozaj prekvapený, keby účasť v regionálnych voľbách bola v priemere pod 40 percent,“ dodáva Slosiarik.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
