Komunálne a župné voľby sa budú na Slovensku prvýkrát konať v jeden deň. Nových šéfov krajov a miest a obcí si budeme voliť v sobotu 29. októbra. V spolupráci s agentúrou FOCUS vám každý týždeň prinesieme exkluzívne prieskumy preferencií kandidátov na primátorov v krajských mestách. Pozrite sa, ako dopadli výsledky prieskumu v Trenčíne. Agentúra FOCUS realizovala prieskum v dňoch 9.09.2022 - 25.09.2022 na vzorke 604 respondentov.
Z prieskumu vyplýva, že 35,2 percenta opýtaných nechce ísť voliť a 12,5 percenta uviedlo, že ešte nevie, koho v blížiaciach sa voľbách zakrúžkujú. Zo zvyšných 52,3 percenta rozhodnutých voličov, svoj hlas dá Rybníčkovi 67,7 percenta z nich a Mičegu bude voliť 32,3 percenta respondentov.
Sociológa a šéfa agentúry FOCUS Martina Slosiarika prekvapila výrazná dominancia Richarda Rybníčka.
„Má veľkú šancu si svoje primátorovanie predĺžiť na ďalšie volebné obdobie. Výsledky dokonca ukazujú, že sa môže opätovne atakovať 70-percentnú hranicu hlasov,“ konštatuje Slosiarik.
Rybníček ide obhajovať už štvrté volebné obdobie, napriek tomu sa proti nemu postavil iba jeden kandidát.
„Ja si myslím, že prípadní protikandidáti si situáciu vyhodnotili tak, že Richard Rybníček má medzi obyvateľmi mesta stále tak silnú podporu, že sa im do toho jednoducho neoplatí ísť. Veci sa mi javia tak, že ďalší protiandidáti by ani tak neoslabovali pozíciu Richarda Rybníčka, ako skôr jeho protikandidáta, keďže by sa rozbíjali hlasy,“ myslí si sociológ Slosiarik.
TU si môžete pozrieť výsledky prieskumu v Trnave.
Agentúra Focus zisťovala aj to, ako by volili voliči jednotlivých politických strán. Rybníčka podporujú voliči OĽANO, Sme rodina, SaS, Progresívneho Slovenska, ale aj Hlasu.
Naopak, jeho protikandidáta Mičegu by volili podporovatelia Smeru a Republiky.
Rybníček je v úrade od roku 2010. Zároveň je aj prezidentom Únie miest Slovenska.
Mičega sa venuje sa stavebníctvu a pôsobí ako vedúci Stavebného úradu a Oddelenia výstavby, dopravy, investícií a životného prostredia v Trenčianskych Tepliciach. V kampani vyzdvihuje potrebu zmeny v meste.
Podobne ako v iných mestách, ani v Trenčíne sa kandidáti nehlásia k politickým stranám. Politológ Radovan Štefančík si myslí, že znechutenie z „veľkej“ politiky sa môže preniesť aj do tej komunálnej a kandidáti to pochopili.
„Kandidovať za nejakú stranu v obciach alebo mestách môže byť aj nevýhodou a preto mnohí kandidujú ako nezávislí aj napriek tomu, že majú blízko k nejakej politickej strane,“ hovorí Štefančík.
Podľa Slosiarika je to však výsledok aj nedostatočnej politickej práce vedenia strán.
„Myslím si, že je to aj výsledok toho, do akej miery sa politické strany venujú budovaniu lokálnych a regionálnych štruktúr. Veď predsa to je problém aj iných miest. V mnohých mestách si politické strany často „adoptujú“ pôvodne nezávislého kandidáta. Je to výsledok personálnej nedostatočnosti politických strán na týchto samosprávnych úrovniach a na druhej strane neochoty kandidátov kandidovať v straníckych tričkách. Ale je to hlbší problém, ktorý sa týka nedostatočnej politickej práce vedenia národných strán na nižších úrovniach,“ dodáva sociológ.
Za najväčší problém považujú obyvatelia Trenčína stav ciest, chodníkov a mostov. Vyjadrilo sa tak 24,3 percenta respondentov. Nasleduje parkovanie (21,8 percenta), osobná a verejná doprava (14,4 percenta), infraštruktúra (4,1 percenta), zeleň, parky a oddychové zóny (3,4 percenta), čistota a poriadok (3,1 percenta), športoviská a ihriská (2,5 percenta), bezdomovci a asociáli (1,7 percenta), kultúra a spoločenské akcie (1,2 percenta), starostlivosť o seniorov (1,1 percenta) a stavebná politika (0,9 percenta).
Pozreli sme bližšie na to, čo považujú za najväčšie problémy voliči jednotlivých politických strán. Analyzovali sme voličov tých strán, ktoré by podľa prieskumu získali v parlamentných voľbách päť percent.
Voliči Hlasu považujú za najväčší problém v Trenčíne parkovanie. Rovnako aj priaznivci hnutia Sme rodina.
Voliči Smeru označili stav ciest, chodníkov a mostov. Voličom Progresívneho Slovenska najviac prekáža stav verejnej a osobnej dopravy. Rovnako odpovedali voliči SaS.
Ak by sa konali parlamentné voľby koncom septembra, v Trenčíne by ich vyhrala strana Hlas s 12 percentami. Nasledoval by Smer s 9,6 percentami. Progresívne Slovensko by volilo 9,5 percenta opýtaných voličov. Rovnaký výsledok by uhrala strana SaS.
Hnutie Sme rodina by v Trenčíne volilo 6,3 percenta opýtaných voličov. Za bránami parlamentu by skončilo KDH s 3,3 percentami aj OĽaNO s 3,2 percentami.
Tu si môžete pozrieť, ako by dopadli voľby podľa rozhodnutých voličov:
Volebná účasť v komunálnych a župných voľbách býva tradične nižšia ako v parlamentných. Podľa politológa Radova Štefančíka je to tým, že v komunálnej politike nie sú politici a občania tak polarizovaní ako v prípade „veľkej politiky“.
„Keď nie je spoločnosť polarizovaná, nie je motivovaná ísť voliť. V tých obciach, kde sú veľké problémy, príde viac voličov. Sú aj obce, v ktorých kandiduje len jeden kandidát na starostu a tam je prakticky o všetkom rozhodnuté,“ vysvetľuje Štefančík.
V prípade župných volieb spôsobuje nízku účasť aj to, že ľudia majú slabé povedomie o tom, aké kompetencie majú župani a župní poslanci a že môžu rozhodovať o dôležitých veciach v ich kraji.
Je otázne, či spojenie dvoch volieb povedie aj k vyššej volebnej účasti. „Zákonodarci očakávajú vyššiu účasť. Je otázne, či to takto pochopí aj volič. Nevieme, do akej miery im bude jasné, ktorí kandidáti kandidujú za poslancov VÚC alebo do mestských zastupiteľstiev a obecných. Zatiaľ je to veľká hádanka,“ myslí si Štefančík.
Je pravdepodobné, že účasť v komunálnych voľbách sa výrazne nezmení, ale môžu „potiahnuť“ tie župné. Súhlasí aj sociológ Slosiarik.
„Vo všeobecnosti očakávam, že väčšina voličov, ktorí prídu do volebnej miestnosti, odvolí tak v miestnych ako aj v regionálnych voľbách. To aj preto, že sa to celé bude diať v jednej volebnej miestnosti, čiže voliči budú dostávať súčasne dve obálky. Z tohto hľadiska je myslím na mieste úvaha, že účasť v miestnych voľbách, ktorá sa pohybuje niečo pod úrovňou 50 percent potiahne aj účasť v regionálnych voľbách. Bol by som naozaj prekvapený, keby účasť v regionálnych voľbách bola v priemere pod 40 percent,“ dodáva Slosiarik.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
