Zaujímavosťou je, že minulý rok bol najteplejším od roku 1850.
Počasie u nás ovplyvnilo množstvo svetových javov - napríklad hladina skleníkových plynov, či teplota mora, čo spôsobovalo najmä vlnu záplav, extrémne sucho, či lesné požiare.
Už to nie je len o horúcich dňoch ale aj o horúcich nociach. Poďme sa na to ale pozrieť rečou čísel.
Priemerná globálna teplota na zemi bola v minulom roku o 0,72 °C vyššia ako dlhodobý priemer.
Oproti tomu pred ním stúpla o 0,12 °C. Od priemyselnej revolúcie v roku 1800 sa oteplilo v priemere o 2 stupne.
22. júla padol vlani aj nový rekord priemernej dennej teploty - 17,16°C stupňa.
Čo sa týka jednotlivých ročných období u nás, najteplejšia v histórii doterajších meraní bola zima na prelome rokov 2023 a 2024 s priemernou hodnotou nad 2 stupne.
Aj preto bol u nás všeobecný nedostatok snehu, no vo vysokohorských polohách bolo snehu naopak veľa. Vydržal nezvyčajne dlho do jari.
Aj jar však bola nadpriemerne teplá. Ak by uprostred apríla neprišlo desaťdňové citeľné ochladenie, jar by bola dlhodobý priemer výrazne preskočila.
Absolútnym rekordérom bolo minuloročné leto. Maximálnu teplotu vzduchu zaznamenali 14. augusta v Mužli na juhu Slovenska a to 38,3 °C.
Dudince zaujali sériou 87 letných dní po sebe.
Zlom počasia a teplôt prišiel na jeseň. Tá bola oproti roku 2023 chladnejšia o takmer 2 °C.
Aký výhľad nás čaká do budúcnosti, ale aj na čo sa máme pripraviť, nám v reportáži prezradil klimatológ Pavol Faško.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
