O tejto diskutovali lekári a odborníci v pravidelnej diskusii.
Krvná plazma je nenahraditeľná tekutina, z ktorej sa vyrábajú špecifické liek, takzvané imunoglobulíny. Slovensko ale prakticky aj celý svet zápasí s jej nedostatkom. U nás sa však prejavuje aj nedostatok liekov. Témou sa zaoberala panelová diskusia projektu Vizionári.
Združenie pacientov pacientov s primárnou imunodeficienciou minulý rok informovalo, že výrobcovia požiadali o vyradenie 83 liekov vyrábaných z krvnej plazmy. Prejavuje sa to tak, že pacient je zvyknutý brať jeden druh lieku, ten vypadne, no v v imunoglobulínoch to nefunguje tak, že tento liek nie je dostupný a pacientovi podáme iné. Jeden liek môže pacient znášať, na druhý dostať horúčky.
Slová potvrdzuje aj imunológ Peter Čižnár, podľa ktorého sa veľmi zúžila dostupnosť liekov z krvnej plazmy. „Musíme meniť stratégiu liečby, to nie je problém len Slovenska, to je problém celosvetový.“ Problém vnímajú aj súkromné zariadenia. „Niekedy naozaj, väčšinou v piatok poobede, potrebujete hľadať pre pacienta konkrétny liek v distribučnej spoločnosti, aby sa mu dostalo adekvátnej liečby“, povedal o praktických skúsenostiach aj Martin Šimo, medicínsky riaditeľ siete ProCare a Svet zdravia.
Príčiny sú vraj dve: Nedostatok krvnej plazmy a nízka cena, ktorú tieto lieky na Slovensku majú. „My sa chválime, že máme najnižšie ceny liekov. Európe ale zabúdame, že odvrátenou stránkou je, že mnohí výrobcovia ktorí sa správajú trhovo si hovoria, že prečo by sme mali lieky dovážať do krajiny, kde nám za ne dávajú menej ak by sme ich mohli dávať do krajiny, kde nám za ne platia viac,“ vysvetlil situáciu generálny riaditeľ sekcie farmácie a liekovej politiky ministerstve zdravotníctva Peter Polák.
Cestou je teda platiť za lieky reálnejšie ceny, avšak tu sa objavuje strach, aby to nepocítil pacient. Rezort ubezpečuje, že imunoglobulíny sú aj dnes poväčšine bez doplatku, avšak práve tieto, pre pacienta najlacnejšie verzie, miznú z trhu najrýchlejšie. „Ako regulátor musíme zabrániť tomu aby zmena liečby bola robená z iných príčin ako z medicínskych dôvodov,“ uviedol Polák zámery.
„Dostupnosť je kľúčová. Každé zvýšenie cien nie je dobrá cesta a v aktuálnej hospodárskej situácii je to veľký problém. Ideálne je aby to bolo čo najlacnejšie a čo najdostupnejšie,“ reagovala odborníčka na zdravotníctvo zo strany Hlas-SD. Ak sa situácia nevyrieši v najbližších mesiacoch, mala by sa zlepšiť po prijatí novely zákona 363. Vláda by o nej mala rokovať o mesiac. Odborníci ale už viackrát pripomenuli, že nemáme čakať zázraky zo dňa na deň vyhodnotiť jej efekt budeme môcť najskôr o 1 – 2 roky.
Druhým problémom je nedostatok krvnej plazmy, ktorá sa získava odbermi. Pre pandémiu covidu klesol počet darcov. Na Slovensku aktuálne o 16%. „Spolupracujeme z MZ a pomôže nám keď sa podarí novelizovať vyhlášku, v ktorej sa snažíme zvýšiť objemy odobratej plazmy,“ vysvetlila medicínska riaditeľka Národnej transfúznej služby Nataša Chovancová.
NTS má napríklad pripravený aj projekt na zvýšenie odberov. Cestou Slovenska ale podľa ministerstva zdravotníctva nie je za ne platiť, takto to funguje len v pár krajinách. „Razia sa tri základné princípy, odber je anonymný, dobrovoľný a bezodplatný. Štátna politika Slovenska ide týmto smerom a nevidíme priestor na nejakú deviáciu od tohto smeru,“ uzavrel diskusiu Peter Polák.
Celú diskusiu si môžete pozrieť na videu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
