„Usvedčila som všetkých, no aj tak sa neviem dostať k svojmu synovi,“ hovorí Beáta.
V prípade „vymazanej mamy“ Beáty Janočkovej sa objavili nové informácie. Po rozchode s bývalým partnerom nevidela svojho osemročného syna 3,5 roka. Tvrdí, že na vine je expartner a jeho advokát, ktorý ovplyvňuje znalcov a súd. Medializovaná bola aj nahrávka, na ktorej advokát údajne radil žene v inom prípade, ako postupovať v boji o svoje dieťa po rozvode. Právnik na nahrávke hovorí klientke, že ak mu zaplatí 60-tisíc eur ako „súdny lobing“, môže ovplyvniť sudcu v jej prospech. Janočková od začiatku prípadu tvrdí, že právnik na nahrávke je Andrej Gara, zástupca jej expartnera.
Nahrávku vyšetrovala aj NAKA, ale vyšetrovanie nakoniec zastavili, pretože Špecializovaný trestný súd nepovolil odposluchy advokáta. Vyšetrovateľ tak dospel do štádia, že prípad sa nedá vyriešiť.
Janočková sa preto obrátila na Kriminalistický a expertízny ústav polície a na vlastné náklady požiadala o posúdenie, či hlas na nahrávke je zhodný s hlasom na nahrávkach, na ktorých advokát Andrej Gara vystupuje pod svojím menom. Znalkyňa v posudku tvrdí, že „s najväčšou pravdepodobnosťou“ je muž na nahrávke advokát Gara.
Expertka v posudku uvádza, že znalecké skúmanie bolo vykonané podľa štandardných pracovných postupov Kriminalistického a expertízneho ústavu a je možné ju ohľadom daného posudku vypočuť. Zatiaľ sa tak nestalo.
Nadácia Zastavme korupciu, ktorá sa prípadu venuje, podáva na Generálnu prokuratúru podnet, aby preskúmali postup okresného prokurátora a tiež na policajného prezidenta. Podľa nadácie polícia náležite neobjasnila skutkový stav a neurobila všetko, čo mala, aby si overila totožnosť osoby na nahrávke.
Trestné oznámenie podala aj Janočková. Na základe znaleckého posudku podáva trestné oznámenie na vyšetrovateľky NAKA za marenie spravodlivosti a na dozorového prokurátora špeciálnej prokuratúry.
Advokátom Garom sa v minulosti už zaoberala aj Slovenská advokátska komora. Disciplinárny senát komory ho uznal za vinného, ale nie pre podozrenia z úplatkov, ale z vynášania citlivých informácií z rodinného prostredia. Sankciu nedostal.
Komora môže advokáta potrestať napomenutím, finančnou pokutou a môže ho aj vyškrtnúť zo zoznamu advokátov. V takom prípade by už nemohol zastupovať klientov pred súdom.
Slovenská advokátska komora novými zisteniami zatiaľ nedisponuje. „Revízna komisia SAK sa nahrávkou zaoberala, šetrenie bolo ukončené v januári 2021. Žiadne nové skutočnosti oproti šetrenému stavu zatiaľ RK SAK nemá k dispozícii,“ reagovala hovorkyňa SAK Alexandra Donevová.
S otázkami o nahrávke sme sa obrátili aj na advokáta Garu. Na naše otázky nereagoval. V minulosti však o prípade Beáty Janočkovej komunikoval. Tvrdil, že otec jej dieťaťa nikdy nebránil v ich stretávaniu a Janočkovej vyjadrenia považuje za útok na jeho advokátsku kanceláriu.
Pochybil aj znalec
Okrem sťažností na advokáta Garu vzbudil pozornosť aj klinický psychológ Andrej Benkovič. Ten vypracoval pre súd znalecký posudok v roku 2018. Psychológ v ňom odporučil zveriť syna do starostlivosti otca.
Aj vďaka tomuto posudku bol nakoniec Janočkovej syn zverený otcovi. O dva roky neskôr ministerstvo spravodlivosti rozhodlo, že Benkovič je vinný zo spáchania správneho deliktu a dostal pokutu 400 eur.
V prípade už vymenili aj sudkyňu. Tá pôvodná sa sama vylúčila pre zaujatosť. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie okresného súdu, ktorý zveril Beatinho syna do starostlivosti otca, rozhodnutie zrušil a nariadil, aby súd znova zasadol a rozhodol. Posledné pojednávanie bolo v decembri 2020. Prípad sa odvtedy na súde nepohol. Obrátila sa preto aj na Ústavný súd.
Sudkyňa neposlala podklady včas a pojednávanie musela odložiť
Ústavný súd konštatoval, že boli porušené základné ľudské práva Janočkovej aj jej syna. Došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a základné právo na rodinný, súkromný život, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a právo na starostlivosť rodičov, vzhľadom na to, že im je bránené sa spolu stretávať. Ústavný súd tiež nariadil okresnému súdu vyplatiť matke pokutu 15-tisíc eur.
Okresný súd sa bránil tým, že sudkyňa sa z procesu vylúčila pre zaujatosť a že nová sudkyňa mala nadmerné množstvo vecí, ktoré musela vybavovať.
Ústavný súd v náleze nariadil okresnému súdu prerokovať prípad bez zbytočných prieťahov. Najbližšie pojednávanie sa malo uskutočniť 7. februára. Podľa zákona musí súd poslať všetkým zúčastnením stranám nové podania a vyjadrenia minimálne päť dní pred termínom. Sudkyňa ich vraj poslala len jeden pracovný deň pred súdom a vzápätí sama poslala oznámenie o zrušení pojednávania pre nedodržanie zákonnej lehoty. Sama teda urobila prieťah, pre ktorý preložila pojednávanie až o dva mesiace.
„Neviem ani slovami opísať, čo prežívam a po päťročnom usvedčovaní všetkých sa stále neviem domôcť ani vidieť vlastné dieťa. Ukradli mi jeho detstvo, kradnú mi moju ľudskú dôstojnosť a právo matky na vlastné dieťa a právo dieťaťa na vlastnú matku,“ hovorí Janočková.
Vzťahom medzi Janočkovou a jej synom sa zaoberalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Robili kontrolu dodržiavania zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Skonštatovali, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny neskúmal a ani nezvažoval, či a ako môže konflikt rodičov ovplyvniť vývoj ich dieťaťa. Potvrdzujú tiež, že matka mala sústavne znemožnenú realizáciu svojich rodičovských práv. Kontrolóri dodali, že v prípade Janočkovej syna boli porušené zákony o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
„Usvedčila som všetkých, no aj tak sa neviem dostať k svojmu synovi,“ dodáva Janočková.
Ministerstvo: Robíme konkrétne kroky
Janočková sa snažila na svoj prípad upozorniť aj štát bilbordom, ktorý vyvesila pred ministerstvo spravodlivosti. Vláda sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala, že chce upraviť legislatívu v rodinnoprávnej agende.
Rezort spravodlivosti uviedol, že v tejto oblasti už robia konkrétne kroky. Hovorca ministerstva Peter Bubla tvrdí, že cez súdnu mapu chcú zorganizovať súdy tak, aby sa sudcovia mohli špecializovať na rodinnú agendu a rozhodovali by tak s väčšou odbornosťou.
Ministerstvo sľubuje aj to, že zavedie na súdoch multidisciplinárny prístup na súdoch. Znamená to, že pri rozhodovaní o dieťati by boli zapojení psychológovia, kolízni pracovníci, mediátori, znalci a využívať by sa malo viac mimosúdnych riešení.
Ministerstvo tvrdí, že štatistiky ukazujú, že spor o deti priemerne trvá menej ako rok. „Platí však tiež, že kým niektoré súdy a sudcovia sú pre strany a rodičov stále autoritou, iné musia reagovať aj na predlžovanie konaní zo strany rodičov, úradov a zástupcov rodičov, ktorí súdne konanie zámerne predlžujú,“ vysvetľuje Bubla. Dodáva, že často ide aj „o pomstu“ rodičovi za rozchod, rozvod, prípadne preukazovanie sily a moci, možností, ktoré rodič vie „vybaviť“.
„Ide skôr o medializované prípady, ktoré potom môžu vyvolať dojem, že takýto model konania na súde je bežný. V tomto smere je okrem systémových zmien, na ktorých robíme, nevyhnutná aj edukácia rodičov, snaha o dohodu s druhým rodičom, vnímať potreby dieťaťa a zhojiť čo možno najviac budúci negatívny vplyv, vyplývajúci z rozchodu rodičov,“ dodáva Bubla.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
