Štyri roky bojuje o syna: Vymenili sudkyňu, potrestali znalca a vyšetrujú advokáta jej expartnera

V známom prípade „vymazanej“ matky a bývalého riaditeľa štátneho podniku nastal posun.

Príbeh Beáty Janočkovej sme vám priniesli v októbri roku 2019. V tom čase už viac ako rok nevidela svojho syna, ktorého po rozchode zveril súd do dočasnej starostlivosti otca. Hoci zároveň určil aj podmienky, za akých sa môže Beáta stretávať so synom, jej expartner ich podľa nej nerešpektuje a ich stretnutiam bráni aj napriek právoplatným súdnym rozhodnutiam.

Súdne pojednávanie o úprave práv a povinností k maloletému synovi sa uskutočnilo až dva a pol roka od prvého podania na súd. Janočková od začiatku tvrdí, že celý súdny proces je koordinovaný a nezákonný s cieľom vymazať ju zo života spoločného syna. Používa na to podľa nej aj konexie a spoločenské postavenie ako bývalý riaditeľ štátneho podniku.

Ubehol viac ako rok a pol od poslednej medializácie. So synom sa stále nestretáva, no v jej prípade nastal posun. Voči advokátovi, ktorý zastupuje otca, začala Slovenská advokátska komora disciplinárne konanie, znalec dostal pokutu za nesprávne vypracovaný posudok na základe, ktorého bol Beátin syn zverený otcovi a sudkyňa, ktorá o tom rozhodovala sa po 3,5 roku dala sama vylúčiť z konania zo zaujatosti. Ide o súd, ktorého predsedom bol Dávid Lindtner, ktorý je obvinený z prijímania úplatku a zasahovania do nezávislosti súdu.

Čoskoro tomu budú štyri roky, od kedy sa prípad začal riešiť na súde a stále nie je na konci.

Dva a pol roka sa so synom nestretáva

Od roku 2018 až do roku 2021 sa Beáta so synom vôbec nestýkala. Z tohto obdobia nemá jeho fotky ani žiadne spomienky. So synom mala súdom nariadené asistované stretnutie v Centre pre rodinu a deti, kde s nimi mali byť aj psychológovia. Prvýkrát sa im podarilo stretnúť koncom februára tohto roka na jednu hodinu. Jeho otec tvrdí, že syn Dávid sa svojej matky bojí, čo Beáta rázne odmieta. Hovorí, že prvý kontakt po tak dlhej dobe bol rozpačitý, ale trval len malú chvíľu, kým sa bez problémov rozprávali a hrali.

Beáta sa v boji o syna nevzdáva a verí, že je na dobrej ceste. Povzbudzuje ju, že konaním advokáta jej exmanžela sa zaoberá aj Slovenská advokátska komora.

Hovorkyňa Slovenskej advokátskej komory Alexandra Donevová potvrdila, že na advokáta Andreja Garu im prišlo viacero sťažností. Revízna komisia advokátskej komory v januári tohto roka na neho podala návrh na začatie disciplinárneho konania. Hovorkyňa Donevová vysvetľuje, že disciplinárka môže trvať polroka, vzhľadom na aktuálnu situáciu aj dlhšie. Disciplinárny senát môže po preukázaní skutku udeliť advokátovi napomenutie, peňažnú pokutu, ale aj vyškrtnutie zo zoznamu advokátov.

K jednotlivým prípadom sa nechcú vyjadrovať a neposkytli ani informáciu, za aké skutky komora vyšetruje Garu.

Jednou z tých, ktorí na Garu podali podnet, bola aj Janočková. Tá v sťažnosti uviedla, že advokát zverejňoval na svojej webovej stránke citlivé údaje o ich prípade a vyťahoval na verejnosti veci zo spisu. Uverejnil súkromnú komunikáciu medzi ňou a jej expartnerom či detaily o ich maloletom synovi. Argumentuje, že advokát je zo zákona povinný zachovávať mlčanlivosť o prípadoch, v ktorých sa angažuje.

Zároveň dodáva, že Gara používa praktiky, ktorými Janočkovú provokuje a dáva na ňu trestné oznámenia. Doteraz vraj na ňu jej expartner podal 64 trestných oznámení. Janočková poslala na Slovenskú advokátsku komoru aj ďalšiu sťažnosť, ktorú podpísalo ešte sedem rodičov, ktorí sa s súdia o svoje deti a ktorých expartnerov zastupuje advokát Gara. Všetci títo rodičia uvádzajú, že priebeh ich sporov bol veľmi podobný. Expartneri v zastúpení Garom obviňovali druhú stranu z únosu alebo z pokusu o únos dieťaťa, obviňovali ich z psychického týrania dieťaťa, znevažovali protistranu spochybňovaním ich duševného stavu, opakovane žiadali o vyšetrenie protistrany duševného a sexuálneho zdravia, osočovali, ohovárali protistranu, zverejňovali citlivé informácie zo spisu a odmietali dohodu o starostlivosti o dieťa.

NAKA vyšetrovala nahrávku

Advokát Gara však môže mať na krku ešte vážnejšie obvinenia. Nadácia Zastavme korupciu bola ďalšia zo strán, ktoré na advokáta podali podnet na Slovenskú advokátsku komoru. Nadácia Zastavme korupciu síce nekonkretizovala, za čo dala na advokáta podnet, ale môže súvisieť s nahrávkou, na ktorej sa advokát dohaduje s matkou dieťaťa, o ktoré sa sporí so svojím exmanželom. Advokát na nahrávke žene hovorí, že ak mu zaplatí 60-tisíc eur ako „súdny lobing“, môže ovplyvniť sudcu. Nahrávku zverejnila ešte v lete televízia Joj.

Prípadom sa zaoberala aj NAKA, ale vyšetrovanie nakoniec zastavili, pretože Špecializovaný trestný súd nepovolil odposluchy advokáta. Vyšetrovateľ tak dospel do štádia, že prípad sa nedá vyriešiť.

Gara podozrenia odmieta. Hovorí, že od klienta, teda Janočkovej expartnera nedostal súhlas na zverejňovanie informácií o prípade, pretože si neželá jeho medializáciu. Dodáva, že to ubližuje všetkým, no predovšetkým ich synovi.

„Pani Janočková má právoplatnými rozhodnutiami súdov zakázané medializovať akékoľvek skutočnosti týkajúce sa vyššie uvedenej veci, má explicitne zakázané šíriť nepravdy, kriminalizovať, ohovárať a písať ňou vymyslené príbehy o otcovi, o právnych zástupcoch otca a ďalších osobách. Mám k dispozícii tri takéto rozhodnutia súdov, v žalobách troch rôznych osôb, ktoré zakazujú medializáciu pani Janočkovej a sú právoplatné,“ vysvetľuje Gara.

Na obvinenia Janočkovej, že zverejňoval citlivé informácie hovorí, že všetko, čo uverejnil, bolo so súhlasom jeho klienta, teda otca maloletého Dávida a vždy iba reagovali na medializované správy zo strany Janočkovej.

„Je to však práve pani Janočková, ktorá viac ako tri roky medializuje a zverejňuje informácie a články o maloletom synovi a zverejňuje pravidelne informácie zo spisu, kriminalizuje otca a jeho právnych zástupcov, útočí na všetkých, ktorí majú iný názor, ako má ona. Pani Janočková takto koná i napriek právoplatným rozhodnutiam súdov, Okresného súdu ako aj Krajského súdu, ktoré jej zakázali medializovať informácie a písať články o otcovi a jeho právnych zástupcoch, navyše právoplatným rozhodnutím jej súdy určili povinnosť odstrániť nepravdivé skutočnosti a články o otcovi a jeho právnom zástupcovi z jej Facebooku,“ hovorí Gara.

Dodáva, že proti Janočkovej je vedená exekúcia aj výkon rozhodnutia, pretože nerešpektuje súdne rozhodnutia.

„Otec nikdy nebránil matke v styku, syn matku odmieta z dôvodu jej správania násilného správania sa k nemu, k otcovi a k jeho rodine,“ dodáva právnik.

Zároveň hovorí, že podanie podpísané siedmimi rodičmi komora neeviduje, len to, ktoré na neho podala sama Janočková. K medializovaným informáciám o nahrávke sa vyjadrovať nechce, pretože tvrdí, že sa jeho advokátskej kancelárie nijako netýka. „Ide zrejme opäť len o snahu a protiprávnu aktivitu pani Janočkovej, ktorú má súdnymi rozhodnutiami zakázanú,“ dodáva Gara.

Za zlý posudok dostal pokutu

Okrem sťažností na advokáta Garu vzbudil pozornosť aj klinický psychológ Andrej Benkovič. Ten vypracoval pre súd znalecký posudok v roku 2018. Psychológ v ňom odporučil zveriť syna do starostlivosti otca.

Aj vďaka tomuto posudku bol nakoniec malý Dávid zverený otcovi. O dva roky neskôr ministerstvo spravodlivosti rozhodlo, že Benkovič je vinný zo spáchania správneho deliktu a dostal pokutu 400 eur.

Ministerstvo v anonymizovanom rozhodnutí vysvetlilo, v čom znalec pochybil. Benkovič napríklad odpovedal na otázky „Aké sú osobnostné predpoklady otca k výchove maloletého a či sa súdny znalec domnieva, že na strane otca existujú nejaké prekážky na výkon osobnej starostlivosti o maloletého a ak áno, aké?“ „Aké sú osobnostné predpoklady matky k výchove maloletého a či sa súdny znalec domnieva, že na strane matky existujú nejaké prekážky na výkon osobnej starostlivosti o maloletého a ak áno, aké?“ „Aký model starostlivosti rodičov o maloletého považuje súdny znalec za vyhovujúci pre maloletého a z akých dôvodov?“

Ministerstvo uvádza, že na odpovedania týchto otázok nie je znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v odbore Psychológia, odvetviach Klinická psychológia dospelých a Klinická psychológia detí. Znalec mal preto v takom prípade odmietnuť vykonať posudok, no neurobil tak.

Benkovič sa dopustil chyby aj v tom, že v posudku nezverejnil výsledky psychologických testov matky a otca. Podľa ministerstva je tak daná časť posudku nepreskúmateľná. Ďalej psychológ uviedol, že s maloletým dieťaťom viedol psychologické testy pomocou hier či kresieb, no v posudku ani v prílohe sa nenachádzajú konkrétne údaje o hre či kresbách. Psychológ sa ešte dopustil niekoľkých formálnych chýb.

Potom, čo ministerstvo poslalo Benkovičovi rozhodnutie o vine, odpovedal, že podanie na neho bolo účelové a obsahuje výmysly. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9. mája minulého roku.

Sudkyňa sa dala vylúčiť zo zaujatosti

Janočková podala aj trestné oznámenia na sudcov a prokurátorov za ohýbanie práva, ktoré rieši NAKA. V lete minulého roka bola k jej prípadu pridelená nová sudkyňa. Dôvodom bola námietka zaujatosti zo strany samotnej sudkyne.

Krajský súd v Bratislave minulý rok zrušil rozhodnutie okresného súdu z roku 2019, na základe ktorého bol syn Dávid zverený otcovi a nariadil opakovane prezistiť skutkový stav. Posledné pojednávanie bolo v decembri minulého roka a ďalšie pojednávanie nebolo vytýčené. Podľa Janočkovej to znamená, že nový rozsudok je v nedohľadne. „Súdy pri maloletých majú konať rýchlo a efektívne,“ dodáva Janočková.

Prípad Beaty Janočkovej nie je jediný na Slovensku. Podľa Nadácie Zastavme korupciu existujú stovky rodín, ktoré sa po rozvode rodičov dlhé roky sporia o rodičovské práva. V mnohých prípadoch je jeden z rodičov „vymazaný“ a svoje dieťa nevidel roky. Nadácia Zastavme korupciu uvádza ako jeden zo základných problémov dĺžku konania rodinných sporov. Vo veľkých mestách trvajú konania spravidla 12 až 15 mesiacov, pričom sa bežne stáva, že jeden z rodičov nevidí svoje dieťa celý tento čas. Pri malých deťoch je dôležité, aby bolo v pravidelnom a častom kontakte s oboma rodičmi, aj keď žijú oddelene.

Janočková založila Iniciatívu Vymazaných rodičov, ktorá má viac ako 13 500 podporovateľov, z čoho tvoria prevažnú časť vymazaní rodičia alebo rodinní príslušníci, ktorých spája rovnaká skúsenosť. Cieľom Iniciatívy sú legislatívne zmeny v poručenskej agende, personálna výmena a prerod súdnictva na rodinné súdy. „Dôvod založenia bol, že sudkyňa zakaždým vylučuje verejnosť z mojich pojednávaní a všetko sa odohráva za zatvorenými dverami bez možnosti na spravodlivý verejný proces,“ hovorí Janočková.

Zdroj: Archív B.J.

Problémy s rodinnými súdmi sa zaviazala riešiť aj vláda vo svojom programovom vyhlásení:

„Vláda SR bude presadzovať prísnu špecializáciu v rodinnoprávnej agende, interdisciplinárny prístup pri rozhodovaní o dieťati za účasti psychológov, kolíznych opatrovníkov, sociálnych pracovníkov, mediátorov či znalcov, širšie využívanie mimosúdneho riešenia, pravidlo osobného vypočutia dieťaťa sudcom vo vhodne upravených priestoroch súdu s podporou pre náležitú metodológiu vypočutia dieťaťa, vrátane pravidla „do mesiaca prvé stretnutie s účastníkmi konania.“ Konkrétne zmeny zatiaľ vláda neprijala.

BRATISLAVA/Katarína Kiššová
Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

Práve sa číta

TOP ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Exkluzívne

Dôležité udalosti