Satelitné zábery potvrdzujú rastúce obavy z ruských vojenských ambícií v Európe. Najväčšou hrozbou zostáva Suwalský koridor – „Achillova päta“ Aliancie. Analytici varujú, že ak Rusko dostane príležitosť prezbrojiť, môže v budúcnosti ohroziť nielen Ukrajinu, ale aj ďalšie krajiny východného krídla NATO.
Rusko vedie už štvrtým rokom nevyprovokovanú vojnu na Ukrajine, ktorá výrazne oslabila jeho armádu. Napriek tomu podľa expertov ruský prezident Vladimir Putin stále verí, že víťazstvo na Ukrajine má na dosah – stačí vytrvať a počkať, kým Kyjev opustia spojenci.
Putinove ambície však týmto nekončia, zhodujú sa odborníci, politici, spravodajské služby aj predstavitelia armád naprieč Európou. Všetci varujú, že ďalším Putinovým cieľom by mohli byť práve krajiny na európskom kontinente, najmä tie, ktoré v minulosti patrili do Sovietskeho zväzu alebo boli súčasťou Varšavskej zmluvy.
Najväčšie obavy preto panujú v krajinách hraničiacich s Ruskom ako sú pobaltské štáty a Fínsko.
„Rusko chce stále ovládnuť Suwalský koridor, čo by znamenalo útok na územie NATO,“ uviedol pre The Pionier Viljar Veebel, analytik, ktorý sa dlhodobo venuje obrane pobaltských krajín v OECD a na Estónskej národnej obrannej akadémii.
Práve tento strategicky dôležitý úsek medzi Litvou, Poľskom, Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad sa považuje za „Achillovu pätu“ Severoatlantickej aliancie.
Ide o územie s nevýhodnou geografickou polohou – ak by ho Rusi ovládli, odrezali by pobaltské štáty (Litvu, Lotyšsko a Estónsko) od vojenskej pomoci zo západnej Európy. Zásobovanie by mohlo prebiehať len cez Baltské more, kde však operuje ruská Baltská flotila, čo by situáciu výrazne komplikovalo.
„Tento koridor predstavuje pozemné spojenie s pobaltskými štátmi, o ktorom sa síce z politických dôvodov veľa nehovorí, no z vojenského hľadiska patrí k najslabším článkom východného krídla NATO. Litva, Lotyšsko a Estónsko sú malé krajiny s obmedzenými vojenskými kapacitami, čo vyplýva z ich nízkeho počtu obyvateľov a obmedzeného vybavenia ozbrojených síl,“ vysvetlil pre Onet poľský plukovník v zálohe a profesor Dariusz Kozerawski.
Táto slabina je v Aliancii dobre známa, preto sú do oblasti nasadzované vojenské misie, na ktorých participujú viaceré národy. Napríklad v Litve vedú misiu Nemci, ktorí majú k dispozícii aj tanky Leopard. Slovensko pomáha chrániť Lotyšsko.
Putin by pri prípadnom útoku mohol využiť početnú ruskú menšinu žijúcu vo všetkých troch krajinách, pričom najväčšia komunita sa nachádza v Estónsku.
Satelitné zábery naznačujú, že obavy v Pobaltí sú oprávnené – zachytávajú rozsiahle ruské zbrojenie. Hoci je ruská armáda momentálne oslabená a vyčerpaná, čím nepredstavuje bezprostrednú hrozbu pre NATO, znepokojenie vzbudzuje skutočnosť, že Moskva investuje do zbrojenia enormné prostriedky – približne tretinu svojich vládnych výdavkov. Naopak, v Európe sa stále diskutuje o tom, či je potrebné zvýšiť obranné rozpočty na 3 % HDP.
Ďalším varovným signálom je, že ak by na Ukrajine zavládlo prímerie, Rusko by mohlo využiť čas na prezbrojenie a obnovu armády. Putin už teraz deklaruje ambíciu mať 1,5 milióna vojakov v aktívnej službe.
Jedným z dôkazov tejto prípravy je obnova Leningradského vojenského okruhu, ktorý sa nachádza pri fínskych hraniciach. Putin tvrdí, že jeho reaktivácia je odpoveďou na vstup Fínska do NATO. Tento vojenský útvar zhromažďuje desaťtisíce vojakov, pilotov a námorníkov.
V kombinácii s leteckými brigádami pri estónskych a pri lotyšských hraniciach by odtiaľ mohol byť vedený útok na pobaltské štáty.
„Takzvaný kliešťový útok z viacerých smerov by mohol pobaltské krajiny zaplaviť vo veľmi krátkom čase,“ varuje analytik David Batašvili z gruzínskej nadácie Rondeli.
Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že súhlasí so zastavením bojov. Existujú však problémy, ktoré je potrebné odstrániť. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
