Donald Trump dal údajne Európe ultimátum – do troch týždňov musí prijať americký mierový plán pre Ukrajinu, inak Spojené štáty začnú sťahovať svoje vojská z kontinentu. Situácia vyvoláva obavy medzi európskymi politikmi, ktorí sa obávajú, že Washington uprednostní bezpečnostné záujmy Moskvy pred záujmami svojich spojencov.
Zredukovanie prítomnosti amerických vojsk v Európe bola jedna z tém, ktorú Donald Trump presadzoval už počas svojho prvého funkčného obdobia. Nešlo o výraznú novinku – aj predchádzajúce administratívy, vrátane Obamovej, tento krok podporovali.
Všetko však zmenila nevyprovokovaná ruská invázia na Ukrajinu a obavy o európsku bezpečnosť. Joe Biden preto posilnil prítomnosť amerických vojakov, najmä na východnom krídle Severoatlantickej aliancie (NATO). Na starom kontinente sa tak podľa rôznych odhadov nachádza 80 000 až 100 000 amerických vojakov.
Hneď po Trumpovom zvolení sa objavili obavy, že bude chcieť počet vojakov zredukovať. Teraz sa objavili informácie naznačujúce, že stiahnutie amerických jednotiek je reálne na stole. Požaduje to aj Rusko, pričom zaznievajú obvinenia, že Washington používa túto hrozbu ako nástroj vydierania Európy.
S týmito informáciami prišiel fínsky europoslanec Mika Aaltola. Na sociálnej sieti uviedol, že podľa viacerých zdrojov dali Spojené štáty Európe tri týždne na prijatie amerického mierového plánu pre Ukrajinu, ktorý sa podľa neho rovná kapitulácii Kyjeva.
„Spojené štáty nám dali tri týždne na to, aby sme sa dohodli na podmienkach kapitulácie Ukrajiny. Ak to neurobíme, Spojené štáty sa stiahnu z Európy,“ napísal europoslanec. Dodal, že USA uprednostnia bezpečnostné obavy Ruska pred európskymi a starý kontinent má len tri týždne, aby sa zobudil.
Fínsky premiér Petteri Orto, ale o takomto ultimáte nepočul, uvádza Helsingin Sanomat.
Rusko dlhodobo presadzuje novú bezpečnostnú architektúru v Európe. Na konci roku 2021, keď už bolo západným spravodajským službám jasné, že sa Rusi chystajú vpadnúť na Ukrajinu, Moskva požadovala návrat hraníc NATO do stavu pred rok 1997. To by znamenalo stiahnutie vojsk a techniky zo všetkých postkomunistických krajín, vrátane Slovenska, Česka či Pobaltia.
Podľa odborníkov sa Putin dlhodobo usiluje obnoviť sféru ruského vplyvu v týchto krajinách.
Predstavitelia rumunskej vlády uviedli, že táto požiadavka – teda stiahnutie vojsk NATO z východného krídla – zaznela na rokovaniach medzi Ruskom a Spojenými štátmi, informuje denník Financial Times.
Rumuni neskôr upresnili, že požiadavka neznela na terajších rokovaniach v Saudskej Arábii ale pri vyjednávaniach v roku 2022, uvádza Digi 24.
Washington síce túto požiadavku odmietol, no Rumuni sa obávajú, že Rusi to skúsia znova a Američania nakoniec Moskve ustúpia.
„Pokiaľ viem, situácia sa môže zmeniť z hodiny na hodinu alebo zo dňa na deň,“ citoval denník vedúceho kancelárie rumunského prezidenta Cristiana Diaconescua.
Francúzska a britská delegácia lobujú vo Washingtone, aby Trump na túto požiadavku nepristúpil.
Trump na tlačovej konferencii tvrdil, že takáto požiadavka od Rusov zatiaľ nezaznela.
Európski politici a diplomati sú znepokojení a obávajú sa, že USA môžu padnúť do ruskej pasce. Situácia je ešte napätejšia po roztržke medzi Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Šéf Oválnej pracovne ho nazval diktátorom a spochybnil jeho legitimitu, keďže Ukrajina odložila prezidentské voľby plánované na minulý rok.
V krajine je však vyhlásené stanné právo a bezpečnostná situácia voľby neumožňuje. Ich odloženie podporuje väčšina Ukrajincov, rovnako ako prezidenta Zelenského (57 % opýtaných).
To, že Spojené štáty reálne zvažujú stiahnutie svojich vojsk z Európy, tvrdia zdroje portálu NBC News. Podľa tohto média mal americký minister obrany Pete Hegseth o tejto možnosti informovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počas ich stretnutia. Táto správa vyvolala medzi Ukrajincami veľké znepokojenie.
Ak by k sťahovaniu amerických vojsk predsa len došlo, pre Európu by to znamenalo vážne bezpečnostné riziko. Generál vo výslužbe Pavel Macko už v minulosti upozornil, že rozhodujúce by bolo, či by európske krajiny dokázali nahradiť chýbajúce jednotky. Ak by sa im to nepodarilo, mohlo by to Moskvu povzbudiť k ďalšiemu útoku.
„Ak európske krajiny túto potenciálnu stratu nevykompenzujú a neposilnia svoju vlastnú bezpečnosť – čo požadoval nielen Trump, ale už aj Barack Obama – potom je to pozvánka pre Rusko,“ varuje Macko.
Ešte závažnejšie dôsledky by malo pristúpenie na ruské požiadavky ohľadom stiahnutia vojenskej infraštruktúry NATO z krajín, ktoré do Aliancie vstúpili po roku 1997.
Podľa bezpečnostného analytika Zdenka Kříža by takýto scenár predstavoval obzvlášť veľké nebezpečenstvo a mohol by viesť až k potenciálnemu rozpadu NATO. V takom prípade by Slovensku hrozilo, že sa opäť ocitne pod vplyvom Ruskej federácie. Expert dokonca nevylučuje ani možnosť revízie Trianonskej zmluvy.
Ostrá výmena názorov medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským pokračuje, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
