Trump prvýkrát naznačil pochybnosti o vôli Putina dohodnúť sa. Podľa ukrajinského politológa k stretnutiu Trump - Putin tak skoro nedôjde. Obaja vyčkávajú, kedy urobí krok ten druhý.
Staronový prezident Donald Trump ešte počas predvolebnej kampane tvrdil, že ukončí vojnu na Ukrajine. Dokonca deklaroval, že to dokáže do 24 hodín od zvolenia alebo nástupu do úradu.
Teraz sa však objavili prvé trhliny v tomto sľube, keďže prezidentov tím stanovil nový časový cieľ – do šiestich mesiacov. Samotný 47. prezident dokonca naznačil pochybnosti, či sa mu to podarí. „Zelenskyj sa chce dohodnúť. Neviem, či Putin chce. Možno nie,“ cituje Trumpa TASR.
Novinárom v Oválnej pracovni povedal, že dúfa, že ruský prezident bude ochotný rokovať, pretože vojna poškodzuje Rusko. S istotou to však nevedel potvrdiť.
Trump zároveň uviedol, že sa s Putinom plánuje stretnúť, ale zatiaľ neposkytol podrobnosti o tom, kedy by sa tak malo stať. Kremeľ medzitým tvrdí, že žiadnu oficiálnu požiadavku na stretnutie nedostal.
Staronový prezident uviedol, že by si s Putinom mohli „čoskoro“ zatelefonovať.
Ukrajinský politológ Volodymyr Fesenko neočakáva rýchlu akciu a tvrdí, že Putin a Trump spolu hrajú hru „kto skôr zdvihne telefón.“
„Ten, kto konverzáciu iniciuje, akosi potvrdzuje, že má väčší záujem o vyjednávanie. Preto si myslím, že sa čoskoro nestretnú,“ uviedol politológ v rozhovore pre Rzeczpospolita.
Fesenko pripomína, že aj keby sa lídri dohodli na stretnutí, automaticky to neznamená, že Putin zastaví boje a nariadi stiahnutie jednotiek do Ruska.
„Odborníci sa zhodujú, že v súčasnosti ho nič nenúti ukončiť vojnu. Ruské jednotky vedú ofenzívu na Donbase. Takže si myslím, že Putin môže súhlasiť so začatím rokovaní s Trumpom, ale svoju armádu nezastaví,“ uviedol.
V súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že by Putin bral mierové rokovania vážne. Podľa niektorých expertov je stále presvedčený, že na Ukrajine vyhráva a že splnenie jeho hlavného cieľa je len otázkou času. Týmto cieľom je podľa expertov z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) kapitulácia Ukrajiny.
Svedčí o tom aj Putinov utorkový komentár. Šéf Kremľa uviedol, že akékoľvek mierové urovnanie by malo „odstrániť základné príčiny“ vojny na Ukrajine.
Minister zahraničia Ruskej federácie Sergej Lavrov v minulosti definoval tieto príčiny ako údajné porušenie záväzkov NATO nerozširovať sa na východ a údajnú diskrimináciu etnických Rusov a ruského jazyka, médií a kultúry na Ukrajine zo strany ukrajinskej vlády.
Práve rozširovanie NATO či údajná diskriminácia sú časté výhovorky, ktoré Kremeľ používa na ospravedlnenie svojej agresie. Vodca Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov však poprel, že by Aliancia prisľúbila zastavenie svojho rozširovania.
V poslednej dobe sa objavili informácie, že Kremeľ bude požadovať, aby Ukrajina zostala natrvalo „neutrálna“ a nevstúpila do NATO. Taktiež by mali byť zavedené prísne obmedzenia na veľkosť ukrajinskej armády a súčasná vláda by mala odstúpiť.
Podľa ďalších informácií môže Putin požadovať aj stiahnutie vojenskej infraštruktúry a vojakov z východných pozícií NATO, teda pravdepodobne z krajín, ktoré susedia s Ruskom, ako sú Litva, Estónsko či Poľsko.
V minulosti tiež Kremeľ požadoval, aby Ukrajina stiahla svojich vojakov zo štyroch regiónov, ktoré Putin nelegálne anektoval – Záporožskej, Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti. Ruské vojská pritom nekontrolujú celé územie týchto regiónov.
Ukrajincov znepokojuje fakt, že Donald Trump vojnu na Ukrajine vo svojom inauguračnom prejave ani raz nespomenul. Uviedol však, že sa stane poslom mieru a ukončí vojny v rôznych krajinách. Trump zároveň vyhlásil, že všetky problémy sveta bude posudzovať z pohľadu Ameriky na prvom mieste a zastaví využívanie Spojených štátov na cudzie účely.
Pomôcť mu má aj zmrazenie zahraničnej pomoci pre všetky krajiny na 90 dní, uvádza The Kyiv Independent. To, či sú tieto programy v súlade so zahraničnou politikou prezidenta, má preveriť jeho prvý Senátom schválený minister – Marco Rubio, ktorý od utorka šéfuje rezortu diplomacie.
Počas senátneho vypočúvania Rubio uviedol, že zahraničná pomoc musí spĺňať tri kritériá: či robí USA silnejšími, bezpečnejšími a zárobkovejšími.
Neočakáva sa, že by Trumpova administratíva zastavila pomoc Ukrajine, vylúčené však nie je jej zníženie. Rubio zároveň vyhlásil, že vojna na Ukrajine je v patovej situácii a bude musieť skončiť. Nevylúčil, že obe strany budú musieť pristúpiť na ústupky.
„Ruská federácia, ale tiež Ukrajinci a Spojené štáty budú musieť učiniť ústupky,“ cituje Rubia denník The Guardian.
Donald Trump sa vrátil do Oválnej pracovne. Ako vyzerala jeho inaugurácii a jeho prvý deň vo funkcii si môžete pozrieť v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
