USA majú staronového prezidenta Donalda Trumpa. Toto sú zaujímavé fakty o prezidentovi, ktoré sú málo známe.
Donald Trump sa stal 47. prezidentom Spojených štátov. Aj keď je pomerne známou osobnosťou vo svete, pripravili sme prehľad zaujímavostí o staronovom šéfovi Bieleho domu.
V minulosti v Oválnej pracovni sedeli prezidenti, ktorí si radi dopriali alkoholický nápoj. Na dno pohárika sa často pozeral Richard Nixon či Andrew Johnson. Iní, ako George Bush mladší, sa stali abstinentmi po tom, čo ich prenasledovali alkoholické epizódy.
Donald Trump, podobne ako jeho predchodca Joe Biden, patrí k zarytým abstinentom. Trumpovo rozhodnutie abstinovať je ovplyvnené jeho zlou osobnou skúsenosťou.
Ako je známe, jeho otec Fred Trump bol podľa prezidentových životopisov a aj vnučky Mary Trumpovej výraznou osobnosťou až despotom. Milióny zarobil na stavbe nehnuteľností v newyorskom Queense, pričom profitoval z povojnových dotácií na výstavbu bytov pre veteránov. Fred Trump starší chcel, aby vedenie firmy po ňom prevzal najstarší syn – Fred mladší, prezývaný Freddy. Ten však mal úplne iné záujmy a túžil po kariére pilota.
Nakoniec podľahol otcovmu tlaku a začal pracovať vo vedení firmy. Šťastný tam však nebol a čoraz častejšie siahal po fľaši. Jeho alkoholizmus viedol k infarktu, na ktorý zomrel vo veku 42 rokov.
Strata brata poznačila aj Donalda Trumpa, ktorý neskôr naznačil, že spolu s otcom mali nechať Fredda, aby kráčal po ceste, ktorú si sám zvolil – teda kariéru pilota.
„Mal som brata Freda. Skvelý chlap, najlepšie vyzerajúci chlap, najlepšia osobnosť, oveľa lepší ako ja,“ povedal Trump počas tlačovej konferencie v roku 2018. „Ale mal problém. S alkoholom,“ dodal.
Prezident tak získal negatívny vzťah k alkoholu, ktorý hraničí s odporom. Dokazuje to aj epizóda s nominantom na sudcu najvyššieho súdu Brettom Kavanaughom, ktorý pri vypočúvaní v Kongrese čelil obvineniu zo sexuálneho napádania žien. Otázka sa týkala aj jeho vzťahu k alkoholu, a keď sudca tvrdil, že má rád pivo, Trumpa to údajne znechutilo.
Rovnako sklamaný mal byť aj zo súčasného nominanta na ministra obrany Peta Hegsetha, ktorý čelí obvineniam z alkoholizmu a zo sexuálneho obťažovania žien.
Podľa The New York Times však Trumpov vzťah k alkoholu neovplyvnila len skúsenosť s bratom, ale aj jeho povahová črta – potreba mať veci pod kontrolou. V biznise, kde sa obchody uzatvárali nad pohárikmi, mu triezvosť dávala výhodu.
Keď Trump vlastnil kasíno v Atlantic City, všimol si, že hráči hazardných hier sa ľahšie vzdávajú zábran, keď im je poskytovaný alkoholický drink.
Napriek prezidentovmu odporu k alkoholu mu nič nebránilo v obchodovaní s ním. Prevádzky jeho reštaurácií, golfových klubov či hotelov ho ponúkajú. Dokonca prezidentovo meno niesol aj alkoholický nápoj – vodka. Tú však Trump údajne nikdy ani neochutnal.
Je dobre známe, že Trump bol trikrát ženatý. Len jedna z jeho manželiek – Marla Maplesová – bola rodenou Američankou. Prvá manželka Ivana (za slobodna Zelníčková) pochádzala z Československa a tretia manželka Melania pochádza zasa zo Slovinska.
Trumpovi biografi sa domnievajú, že práve Ivana bola Trumpovou osudovou ženou a jedinou, ktorú považoval za rovnocennú. Do jej smrti v roku 2022 si k nej chodil po rady a často s ňou konzultoval svoje rozhodnutia či problémy. Z tohto manželstva má Trump tri deti – Donalda mladšieho, Ivanku a Erica.
Donald junior a Ivanka hovoria plynule po česky, čo prezradila ich mama, a dokazuje to aj video s Donaldom mladším. Eric češtine rozumie, ale rozprávať mu nejde. Dôvod, prečo deti ovládajú češtinu, je ten, že starí rodičia z Česka spočiatku nevedeli po anglicky. Navyše deti trávili letné prázdniny v socialistickom Československu.
Spomienky na tieto časy využil Donald junior počas krízy dodávateľského reťazca, keď obchody trápil nedostatok tovaru a vyššie ceny.
„Čakal som v radoch na chlieb, začínajú sa nám objavovať prázdne regály, ktoré som zažil vtedy v komunistickom Československu v 80. rokoch,“ povedal Trump mladší v rozhovore pre Newsmax.
Vďaka manželke z Československa a návštevám cez Atlantik sa Trump nevyhol ani záujmu československej Štátnej bezpečnosti (ŠtB).
Seznam Zprávy uvádza, že v archívoch inštitúcie sa našla zložka s jednoduchým menom „Ivana“, pravdepodobne pomenovaná po Ivane Trumpovej. Zložka bola založená v roku 1978 a zameriavala sa hlavne na Ivanu, pričom zmienky obsahovali aj Donalda a ich deti.
Mnoho informácií pochádzalo od dôverníka ŠtB – Ivaninho otca Miloša Zelníčka. Či išlo o vedomú spoluprácu, sa dodnes nevie, pretože Zelníček zomrel v roku 1990. Táto možnosť sa však nedá vylúčiť, pretože spolupráca s ŠtB by mu mohla zabezpečiť pokračovanie návštev v USA a prijímanie Ivany a detí v Československu.
ŠtB sa zaujímala o osud Ivany, ktorá sa v minulosti živila ako inštruktorka lyžovania či modelka. Dokumenty opisujú aj vzťah manželského páru.
„Ivana na jednej zo stáží stretla nejakého Trumpa, bol to Američan a ten sa z Ivanky úplne pos***,“ uviedol pre ŠtB dlhoročný Zelníčkov kamarát a agent Josef Menšík.
Informácie sa dotýkali aj detí manželského páru a opisovali, ako trávili prázdniny u starých rodičov v Zlíne, vtedajšom Gottwaldove.
„Ivana, aj napriek prostrediu, v ktorom deti vychováva, na ne hovorí česky. No a tiež ich dôsledne posiela do Česka k dedovi do Zlína. Je to pre tie Karpaty pekná romantika. Ochranka ich v Ruzyni (letisko, pozn. red.) odovzdá dedovi zo špeciálu, ten ich odvezie do Zlína a potom na Kohútku (stredisko v Javorníkoch, pozn. red.), kde má chatu. Tam dostane budúci dedič miliónov zaucho a kus chleba s maslom a vypadne do lesa, čo je pre neho zážitok, pretože doma si nezaviaže ani topánku sám bez dozoru,“ opísal ŠtB v roku 1989 blízky priateľ Zelníčka.
Zložka ŠtB ukazuje, že Trump mal politické ambície už od mladého veku. Tie však neboli späté výlučne s Republikánskou stranou, dokonca ani so žiadnou konkrétnou stranou. Kandidovať chcel ako nezávislý kandidát už v roku 1996.
„Nie je totiž členom Demokratickej ani Republikánskej strany, hoci obe strany sa ho snažia získať do svojich radov. Hoci sa to zdá byť utópia, D. Trump je presvedčený, že uspeje,“ uvádza sa v zložke.
Nie je známe, čo Trumpa presvedčilo, aby sa o funkciu neuchádzal, no je isté, že dlho nemal pevne vyhranené politické názory. Potvrdzujú to jeho časté zmeny v registri voličov. Od roku 1987 zmenil svoju politickú príslušnosť viackrát.
Najskôr bol registrovaným republikánom (1987), neskôr nezávislým (1999), potom demokratom (2001), znovu republikánom (2009), opäť nezávislým (2011) a nakoniec sa v roku 2012 stal opäť republikánom.
„V mnohých prípadoch sa pravdepodobne identifikujem viac ako demokrat,“ povedal Trump v roku 2004 v rozhovore pre CNN.
Evolúciu jeho politických postojov ukazuje aj jeho názor na potraty. V rozhovore pre NBC News z roku 1999 uviedol, že podporuje slobodnú voľbu žien. „Nenávidím koncepciu potratov,“ povedal a dodal: „Ale stále verím v slobodnú voľbu.“
Neskôr, okolo roku 2015, keď oznámil svoju kandidatúru za Republikánsku stranu, zmenil rétoriku. Tvrdil, že jeho názory sa vyvinuli. V roku 2016 dokonca súhlasil s tým, že ženy, ktoré podstúpili potrat, by mali byť „nejakým spôsobom potrestané“.
Je paradoxné, že prezident, ktorý sľuboval zastavenie nelegálnej migrácie, sa preslávil vďaka stavbe Trump Tower, na ktorej sa podieľali poľskí nelegálni migranti.
Trumpov mrakodrap stojí na jednej z najprestížnejších adries v New Yorku – na Piatej Avenue, kde sídlia mnohé luxusné obchody. Práve táto nehnuteľnosť posunula Trumpa z Queensu na najlukratívnejší trh – Manhattan.
Aby mohla stavba vzniknúť, bolo potrebné zbúrať budovu, ktorá v minulosti patrila luxusnému obchodu Bonwit Teller. Na jej demolácii pracovali poľskí robotníci bez pracovných povolení.
Time uvádza, že títo pracovníci boli využívaní ako lacná pracovná sila, často za podpriemernú mzdu. Niektorí dokonca nedostali zaplatené vôbec. Trump za nich neplatil odvody a muži pracovali bez ochranných prostriedkov, často v nebezpečných podmienkach s azbestom. Práca bola taká náročná, že sa na stavbe objavovali prípady zlomenín či iných úrazov.
Muži pracovali počas dvanásťhodinových zmien, pričom niektorí Poliaci museli odpracovať aj 24-hodinové šichty.
„Pracovali sme v hrozných, hrozných podmienkach,“ povedal pre The New York Times robotník Wojciech Kozak. „Boli sme vystrašení nelegálnymi prisťahovalcami a nevedeli sme dosť o svojich právach,“ poznamenal.
Trump počas republikánskych primárok v roku 2016 tvrdil, že si najal subdodávateľa a že boli jeho ľudia. Vraj nemal ako tušiť, že ide o nelegálnych migrantov.
Súdne záznamy však dokazujú, že Trump o situácii vedel. Dokonca prebral na seba platenie niektorých pohľadávok. Neskôr sa Poliakom vyhrážal, že ich nahlási imigračným úradom a deportuje ich späť do Európy.
Napokon Trump musel zaplatiť viac ako milión dolárov, keďže celý prípad skončil pred súdom, ktorý označil Trumpa za legálneho zamestnávateľa Poliakov.
Donald Trump sa stal prezidentom, viac o jeho inaugurácii sa môžete dozvedieť v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
