Náš mozog dospieva, starne a mení sa spolu so zvyškom nášho tela. Neurovedec opísal jeho vývojové fázy a vysvetlil, ako sa počas nášho života mení.
Stefan Minsea, neurovedec a výskumník vysvetli, že náš mozog rokmi dozrieva.
„Mozog sa vyvíja v etapách. Tieto fázy zodpovedajú zreteľným posunom viditeľným v našej schopnosti myslenia, emocionálnej zrelosti a tiež fyzickom i mentálnom správaní sa,“ opísal odborník pre Mirror.co.uk.
Obdobie medzi narodením až piatym rokom života nazývame raným detstvom. „Vidíme tu rýchly rast nervových spojení a kapacity učenia. Mozog je vysoko plastický, čo znamená, že sa dokáže adaptovať na nové skúsenosti, absorbovať nové informácie a položiť základ pre jazyk, sociálne interakcie a riešenie problémov,“ uviedol neurovedec.
Ide tak o obdobie, kedy sa človek učí a dokáže naučiť najviac.
V období medzi 10. a 20. rokom života mozog prechádza obdobím dospievania. Minsea hovorí o čase pretriedenia, keď sa mozog aktívne zbavuje nepoužívaných nervových spojení a naopak často používané sa posilňujú.
„Preto je pre nás v tomto období ťažšie učiť sa napríklad úplne nové jazyky či hru na hudobný nástroj a podobne,“ uviedol lekár.
Dodal, že „toto obdobie sa spája aj s vyššou mierou emocionálnej citlivosti alebo so vznikom psychickej traumy, ak nás neprijala určitá skupina priateľov a podobne“.
Po 20. roku života sa mozog dostáva do fázy istej zrelosti. „Frontálna a prefrontálna kôra dokončuje svoj vývoj, čo vedie k lepšej kontrole impulzov, emocionálnej regulácii a plánovaniu,“ povedal lekár.
Od 40. približne do 60. roku života sa obdobie vývoja mozgu označuje ako vrcholové. „Väčšina ľudí zažíva posun v prioritách, často sa viac zameriavajú na osobnú sebareflexiu,“ uviedol Minsea.
Podľa jeho slov je takzvaný „kognitívny vrchol“ zreteľný hlavne v oblastiach, ako je verbálna pamäť a nahromadenie vedomostí. Teda ide o obdobie, keď človek dokáže dosahovať najvyšší mentálny výkon.
Po 65. roku života sa mozog dostáva do fázy neskorej dospelosti. „Postupne sa aforuje a zmenšuje, najmä v oblastiach, ako je hipokampus, ktorý je spojený s pamäťou. To je dôvod, prečo v staršom veku zabúdame alebo nás vedia ľahšie oklamať podvodníci,“ hovorí lekár.
Nie všetko sa však v našom mozgu v tomto období zhoršuje. Mnohé zručnosti a vedomosti získané počas života nám ostávajú a podľa neurovedca u niektorých sa dokonca ešte viac zlepšujú. Spomalí sa len spôsob a rýchlosť, akým ich vykonáme.
Pozrite sa, akými spôsobmi si podľa odborníkov môžete udržať mozog v dobrej kondícii:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
