Chlieb, cestoviny, ale aj koláče či zemiakové lupienky. To všetko sú jedlá, ktoré sú pravidelnou a obľúbenou súčasťou nášho jedálnička. A to hlavne preto, že nám veľmi chutia. Štúdia odhalila, prečo je tak ťažké sa ich vzdať.
Naša obľuba v pečive či zemiakoch nám často komplikuje cestu za vysnívanou štíhlou postavou. Doprajeme si ho totiž často viac, ako by sme mali. Vedci sa preto zamerali na skúmanie toho, prečo nám tieto jedlá tak chutia, píše Sun.
Zistili, že na vine je prehistorický gén AMY1. Ten urýchľuje trávenie cukrov pomocou enzýmu nazývaného amyláza, ktorý sa nachádza v našich slinách. Podľa výskumu ho mali aj jaskynní ľudia či neandertálci.
A práve jeho pôvod je vysvetlením, prečo máme tak často chuť na uhľohydráty a celkovo jedlá nabité energiou. Tieto jedlá totiž signalizujú nabitie dostatočným množstvom potrebnej energie, ktoré nám pomyselne pomáha prežiť.
Autor štúdie Omer Gokcumen z univerzity v New Yorku uviedol, že čím viac amalýzy máme, tým viac škrobu dokážeme tráviť.
V pradávnych dobách sa tento gén rozšíril viac u lovcov a zberačov, ktorí začali jedávať divé zemiaky a neskôr pestovali pšenicu či kukuricu.
„Ľudia s vyšším množstvom amalýzy pravdepodobne trávili škrob efektívnejšie. Navyše, mali viac detí a ich rodom sa darilo lepšie z celkového evolučného hľadiska,“ povedal Gokcumen.
Zjednodušene povedané, naše telo, alebo skôr enzým v ústach, v túžbe po prežití a dostatku energie má rado sacharidy či škroby.
No dnes vieme, že ich nadmerné množstvo škodí, a tak aj obľúbené pečivo, koláčiky či zemiakové lupienky treba konzumovať s mierou.
Strava v školských jedálňach je pestrejšia, no napriek tomu ostávajú niektoré jedlá nedotknuté:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
